Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. november 2002 Hrozí Ukrajine "bielorusifikácia?" Peter Gabaľ Ešte v 90. rokoch bola Ukrajina miláčikom americkej zahraničnej politiky. Dnes však z Washingtonu vanie do Kyjeva chlad. A východnému susdovi Slovenska, (ktorý mal byť nárazníkom medzi Ruskom a Západom,) hrozí podobná izolácia, v akej sa nachádza Lukašenkovo Bielorusko. V 90. rokoch 20. storočia sa čerstvo osamostatnená postsovietska Ukrajina javila byť mierumilovným štátom smerujúcim k demokracii. V zahraničnej politike sa prikláňala k neutralite s priateľskými vzťahmi v oboch základných smeroch. Tým prvým je samozrejme Rusko na východe, tým druhým západ, ktorý by sa mal čoskoro začínať už na slovenských hraniciach. Americkí stratégovia brali do úvahy aj možnosť, že by sa Ukrajina mohla stať určitým stabilizujúcim faktorom v podobe nárazníka medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou, vtedy ešte len uvažujúcou o svojom raste smerom na východ. Aby sa Ukrajina sama mohla považovať za stabilnú krajinu, Spojené štáty jej prispeli okrem iného ekonomickou pomocou do rôznych sektorov. Medzi najznámejšie z politických dôvodov patrila výrazná asistencia pri likvidácii zbraní hromadného ničenia i pri uzatvorení jadrovej elektrárne Černobyľ, no to neboli zďaleka všetky americké peniaze, ktoré putovali na Ukrajinu. Jej problémom sa však postupne začal stávať prezident Leonid Kučma. Pod jeho vedením sa popri pretrvávajúcich vážnych ekonomických problémoch Ukrajina začala zapisovať do povedomia sveta i ako raj korupcie, zneužívania moci a prepletania ekonomickej moci s politickou. Vyvrcholením tohto vývoja sa stala dodnes nevyšetrená vražda novinára Heorhija Gongadzeho. Zločin, sám o sebe brutálny a hrozivý, podčiarklo silné podozrenie, že by za ním mohli stáť najvyššie mocenské kruhy. Presnejšie - hlava štátu. Svedčiť o tom mali nahrávky jeho telefonických rozhovorov, vynesené z prezidentovho sídla vysokým dôstojníkom jeho ochranky. Poslednou kvapkou, ktorou pretiekol pohár zhoršujúcich sa americko-ukrajinských vzťahov, sa stalo podozrenie, že Ukrajina, a to s vedomím a požehnaním prezidenta Kučmu, vyviezla do Iraku systém rýchleho varovania Kolčuga. Ten by režimu Saddáma Husajna pomohol zamerať americké a britské lietadlá, ktoré už teraz monitorujú tzv. bezletovú zónu na severe Iraku. Ide o oblasť, obývanú Kurdmi, ktorých Západ chráni pred prípadnou pomstou irackého režimu za povstanie v prvej polovici 90. rokov. Vzhľadom na možnú vojenskú akciu Západu proti Iraku v prípade nesplnenia odzbrojovacej rezolúcie OSN by mohlo mať porušenie embarga zo strany Ukrajiny a vybavenie Iraku systémom Kolčuga až fatálne následky. Ukrajina si tak koleduje o podobnú izoláciu, v akej sa už roky nachádza jej severný sused, Bielorusko. Americká aktivistka na poli ľudských práv v krajinách bývalého sovietskeho zväzu Catherine Fitzpatricková neskrýva prekvapenie nad tým, ako stihli ochladnúť kedysi vrelé americko-ukrajinské vzťahy. AUDIO: Je to "bielorusifikácia" Ukrajiny, hovorí Fitzpatricková. Trend ochladzovania vzťahov je zreteľný i na americkom ministerstve zahraničných vecí a pripúšťa ho i vysokopostavený americký diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. Ten však dodáva, že to nie je to, čo by si Spojené štáty želali. Podľa neho je v americkom záujme udržiavať vzťahy s Ukrajinou a neodsunúť ju do izolácie, v ktorej sa nachádza bieloruský autoritatívny režim Alexandra Lukašenku. Kyjev sa tam však posúva sám. A ako pripomína odborníčka na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu z Brookingsovho inštitútu vo Washingtone Fiona Hillová, nahrávajú tomu aj širšie medzinárodné súvislosti. AUDIO: Prioritami Spojených štátov sú Blízky východ a stredná a južná Ázia – skôr ako Európa. V tejto súvislosti sa význam Ukrajiny ako hrádze medzi NATO a Ruskom zmenšuje, tvrdí Hillová. Dodajme, že túto tendenciu ešte viac posilnilo zlepšenie americko-ruských vzťahov po 11. septembri 2001. Ako sa veci budú vyvíjať ďalej, ukáže budúci týždeň. Ukrajinský prezident Leonid Kučma by totiž rovnako ako jeho bieloruský partner Alexander Lukašenka chcel navštíviť summit NATO v Prahe. Z diplomatického hľadiska je zdanlivo všetko v poriadku, veď obe krajiny sú oficiálnymi partnermi NATO. Aliancia si však ich prítomnosť na svojom rokovaní neželá. V Lukašenkovom prípade je riešenie jednoduché: české ministerstvo zahraničných vecí mu nevydá vstupné vízum. V prípade Leonida Kučmu by Západ nechcel riskovať diplomatický konflikt. O to viac, že podľa viacerých vyjadrení námietky patria Kučmovi a nie Kyjevu. Či však ten príde a ako sa k nemu postavia predstavitelia členov a budúcich členov NATO, to sa ešte len ukáže. Pre Slovensko to bude dôležitá správa. Ide totiž o to, či na jeho východných hraniciach bude most, alebo železná opona.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...