|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
16. november 2002
|
Mám dôvod si myslieť...
|
Štefan Hríb
|
Od Novembra 1989 prešlo trinásť rokov. Boli to roky takých veľkých zmien, na aké nemohla byť táto spoločnosť pripravená. Po rokoch komunizmu nemala vybudované obranné mechanizmy, a preto po jeho páde podliehala populizmu. Výsledkom bol urputný zápas s Mečiarom. Rovnako nemala v krvi vedomie, že prosperite vždy predchádza tvrdá práca, a preto dlho snívala o ľahkej ceste k bohatstvu. Výsledkom boli zástupy podvodníkov, ktorí sa tu vydávali za podnikateľov, a tiež polovičaté reformy. Dnes sa však zdá, že spor o Mečiara sa skončil a aj niektoré ťažké reformy sa pohnú. Ja však mám dôvod si myslieť, že ani za tých trinásť rokov sa nepodarilo pohnúť s niečím ešte podstatnejším - étos tých sychravých námestí sa nepremietol do spravovania vecí verejných, slušnosť nevyhrala nad korupciou, vysnívaná spravodlivosť sa nepresadila.
Keď v onú jeseň zneli celým Československom Havlove slová o pravde a láske, ktoré musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, mnohí to síce považovali za naivitu, v skutočnosti to ale veľmi presne vyjadrovalo rozdiel medzi starým a novým režimom. Komunisti postavili svoju vládu na tupej propagande, nemožnosti oponovať a represiách, nový režim mal stáť na férovej argumentácii, otvorenom spore myšlienok a slobode. Dnes, trinásť rokov po, všetci hovoria, že žijeme v slobodnej spoločnosti. V zásade je to pravda, čosi však na tom nesedí. Nevkusná komunistická propaganda je síce naozaj minulosťou, nastúpili však mocné médiá, schopné - a ochotné - manipulovať. Aj oponovať sa môže a nehrozí za to väzenie, lenže oponenti sú často vytlačení na okraj s nálepkou radikálov alebo smiešnych idealistov. No najmä - neexistuje už síce vedúca úloha jednej strany, politici vo vláde sa striedajú a slobodné voľby sú samozrejmosťou, ale kdesi v duši spoločnosti už dlho klíči nebezpečný pocit, že všetky výmeny sú len formálne, pretože takmer všetci politici slúžia v prvom rade sebe a svojim stranám, a nie verejnosti. Mečiara striedal Dzurinda a Kováča Schuster, no čo sa v tomto zmenilo? Klesla výrazne korupcia? Je politika čestnejšia, menej sa kradne, viac sa hovorí pravda?
Od Novembra 1989 prešlo trinásť rokov a mnohé sa počas nich podarilo. Smerujeme k slobodnejšej ekonomike, vstupom do NATO a EÚ preberieme väčšiu zodpovednosť za svet, máme krajšie mestá, príjemnejšie obchody a kvalitnejšiu stravu. Ja však mám dôvod si myslieť, že čosi podstatné máme ešte pred sebou - totiž namáhavú zmenu hodnôt, po ktorej sa zo skorumpovanej politiky konečne stane dôstojné spravovanie vecí verejných. Lebo práve to sme si vtedy na jeseň sľúbili.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|