Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. november 2002 V predvečer pražského summitu NATO Miroslav Neoveský Iba tri roky po prijatí za člena bude Česká republika tento týždeň, ako prvá postkomunistická krajina hostiť summit Severoatlantickej aliancie. Stručný výhľad na rokovania hláv štátov a predsedov vlád 19-tich členských krajín v Prahe pripravil Miroslav Neoveský. Pôvodne malo byť stredobodom pozornosti pražského summitu rozšírenie aliancie o nových sedem kandidátov na členstvo. Úmysel NATO predložiť pozvánky Estónsku, Lotyšsku, Litve, Slovensku, Rumunsku, Slovinsku a Bulharsku, sa však dnes vidí byť rozhodnutou vecou, ako konštatuje aj Timothy Garden, bývalý riaditeľ a vojenský expert britského Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. A tak, podobne ako predchádzajúci summit NATO vo Washingtone, ktorý sa konal v tieni vojenského zásahu v Kosove, aj tento pražský summit bude prebiehať v tieni svetových udalostí, čo spôsobuje, že rozširovanie aliancie bude iba jedným z bodov rokovaní. Timothy Garden k tomu v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO „Zdá sa byť jasné, že rozšírenie o sedem štátov je celkom jasné. A istým spôsobom to tým kladie do popredia otázky, o čom vlastne NATO je? Ako sa bude meniť vo svetle amerického sústredenia sa na boj proti terorizmu, teda po 11-tom septembri na problém al-Káidy a samozrejme na Irak. Ani pri jednom NATO zatiaľ rolu nehrá. A tak si myslím, že diskusie sa budú oveľa väčšmi sústreďovať na to, ako zmeniť štruktúry NATO.“ Samozrejme, že pozvánky na členstvo v NATO, ak ich vydajú tak ako sa očakáva, zostanú vyvrcholením summitu pre kandidátske krajiny. Budú totiž predstavovať korunovanie ich snáh a toho, čo dosiahli tak na poli vojenskom, ako aj zahraničnej politiky. Najnaliehavejšou napriek všetkému však zostane otázka, ako bude vyzerať NATO budúcnosti? Severoatlantická aliancia vznikla v roku 1949 ako hrádza proti expanzii Sovietskeho zväzu v Európe. A po štyri desaťročia plnila túto úlohu vynikajúco. V desaťročí po páde komunizmu v strednej a východnej Európe a po rozpade Sovietskeho zväzu, hľadala aliancia jednotiace poslanie. Kosovská operácia bola prvou akciou NATO mimo územia jeho pôsobnosti a stala sa prvým náznakom toho, akým smerom by sa aliancia mohla uberať. V období po teroristických útokoch na New York a Washington začali Spojené štáty naliehať, aby sa prioritou NATO stal tiež boj proti terorizmu a zbraniam hromadného ničenia. V rozhovore s novinármi po zasadaní parlamentného zhromaždenia krajín NATO v Istanbule generálny tajomník aliancie George Roberston okrem iného k tomu povedal: AUDIO „V Prahe NATO predloží rozsiahly balík opatrení boja proti terorizmu. Jednotlivé časti balíka, ako napríklad nová vojenská koncepcia, nebudú samozrejme iba vítané. Avšak strategický význam tohto kroku sotva možno podceniť.“ Lenže, aby NATO mohlo podstúpiť dlhodobý strategický posun, musia jeho členské krajiny podstatne zmodernizovať a reorganizovať svoje ozbrojené sily. To však bude nielen nákladná úloha, ale vyžiada si to aj mnoho kontroverzných rozhodnutí. Napríklad projekt 20-tisícovej Jednotky rýchlej reakcie, ktorá by mala byť na takom stupni bojovej pohotovosti, aby bola schopná nasadenia do siedmich dní na ktoromkoľvek mieste sveta. Už citovaný vojenský expert a bývalý riaditeľ britského Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy, Timothy Garden k tomu hovorí: AUDIO „Je tu aj návrh Spojených štátov na vytvorenie Jednotky rýchlej reakcie a to pôsobí isté ťažkosti niektorým európskym členom, lebo podľa nich to duplikuje projekt Jednotiek rýchleho nasadenia Európskej únie, a to napriek tomu, že charakter týchto síl je odlišný.“ Plány sem, plány tam, čo je však fundamentálnou otázkou, je ich financovanie. Podľa mienky Timothyho Gardena Európania mali a majú veľmi váhavý postoj, pokiaľ ide o poskytovanie dodatočných finančných prostriedkov na zvyšovanie kapacít a schopností NATO. Osobitne, ak pociťujú istú zdržanlivosť aj zo strany Spojených štátov pokiaľ ide o uvoľňovanie ďalších finančných zdrojov na alianciu. Potvrdil to napríklad aj americký minister obrany Donald Rumsfeld keď poznamenal, že Amerika dáva prednosť vytváraniu „koalícií ochotných“ pri čelení konfliktov tak, ako sa vynárajú. A v tomto smere očakáva bývalý námestník poľského ministra obrany Radek Sikorski, že noví členovia aliancie zo strednej a východnej Európy budú podporovať Spojené štáty silnejšie ako Západoeurópania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...