|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 18. máj 2008 |

|
|

|
20. november 2002
|
Prezident Havel varoval pred rozbíjaním transatlantického spojenectva
|
Ivan Štulajter
|
Český prezident Václav Havel v predvečer pražského summitu Severoatlantickej aliancie otvoril dvojdňovú konferenciu na tému transformácie NATO.
Ako povedal prezident ČR Václav Havel, Severoatlantická aliancia sa musí stať nástrojom, schopným účinne čeliť novému typu hrozieb, najmä terorizmu.
Audio: „Ak má mať dnes aliancia zmysel, potom musí byť predovšetkým organizáciou, vybavenou veľkým množstvom dobre a rýchle spracovávaných informácií, organizáciou schopnou bleskovo sa rozhodovať a ihneď nasadzovať kdekoľvek je to potrebné buď svoje stále, vždy pripravené a dobre vycvičené jednotky rýchleho nasadenia, alebo špecializované sily rôznych armád, schopné čeliť takým nebezpečenstvám, akými sú terorizmus, jadrové, chemické či bakteriologické zbrane.“
To, čo podľa českého prezidenta bráni transformácii aliancie, sú zažité stereotypy a byrokratizmus.
Jednou z hlavných tém summitu NATO bude jeho rozšírenie o ďalších sedem štátov, medzi ktorými by nemalo chýbať Slovensko. Prezident Havel zdôraznil, že toto rozhodnutie je:
Audio: Jasným znamením, že aliancia nie je len nejakým klubom veteránov studenej vojny, ľahko sa desiacich záhadného diania v postkomunistických krajinách, ale že chce byť skutočne organizáciou, obopínajúcou celý euroamerický kultúrny priestor, a to bez ohľadu na to, kto si na jeho jednotlivé časti niekedy robil nárok.“
V tejto súvislosti Václav Havel zdôraznil nutnosť pokračovať v politike otvorených dverí smerom k štátom bývalej Juhoslávie, ale vzhľadom k novým hrozbám aj smerom k demokratickým neutrálnym štátom v Európe. Na druhej strane podľa neho treba mať jasno v tom, kde má rozširovací proces hranice. Ako dodal, NATO je z istého hľadiska regionálnou organizáciou s kultúrnymi, ale i geografickými ohraničeniami. Prezident Havel v tejto súvislosti spomenul Rusko ako svojbytnú euroázijskú mocnosť. Jeho prijatie do aliancie by nedávalo zmysel. Treba sa sústrediť skôr na upevnenie dobrých vzťahov s Ruskom. Dobré vzťahy na báze rovnoprávnosti by mala aliancia podľa prezidenta Havla budovať aj s krajinami iného ako západného civilizačného okruhu. To podľa neho neznamená, že by mala zľaviť zo svojich štandardov. „Ťažko si viem predstaviť, ako by mohol niekto spoločne s Rusmi čeliť svetovému terorizmu bez toho, aby dal najavo, čo si myslí o ich vojne proti čečenskému národu“, povedal Václav Havel a dodal, že podobne je to aj vo vzťahu k Číne a jej politike voči Tibetu.
Časť svojho prejavu hlava českého štátu venovala transatlantickým vzťahom, ktoré sú v poslednom čase zaťažované rôznymi problémami - od politickej dominancie a technologickej prevahy Spojených štátov až po otázku odzbrojenia Iraku.
Audio: „Ja osobne sa domnievam, že i keď sa obe časti nášho spojeneckého zväzku môžu v budúcnosti viac než doteraz o rôzne úlohy deliť, vždy sa budú navzájom potrebovať, ba v budúcnosti možno viac ako dnes. Bola by to teda historická chyba či takmer katastrofa, keby sa mali dnes začať významne politicky od seba vzďaľovať.“
Význam euroamerického spojenectva český prezident ilustroval na príklade I. a II. svetovej vojny, po ktorých nasledovala vojna studená, a potom v 90. rokoch vojna na Balkáne. Pri riešení týchto konfliktov Spojené štáty zohrali kľúčovú rolu.
Audio: „Bola by ich Európa schopná riešiť sama? Nie som si istý.“
Smerom k Spojeným štátom Václav Havel adresoval svoju poznámku, že by si mali uvedomiť, nielen to, že za svoju silu a veľkosť vďačia do značnej miery svojim európskym koreňom, ale aj to, že kultúrne a civilizačne blízku Európu budú ešte možno veľmi potrebovať napríklad kvôli princípu udržania mocenskej rovnováhy.
Posledná poznámka v prejave českého prezidenta Václava Havla na konferencii, venovanej transformácii NATO, sa týkala diskutovanej témy preventívnych vojenských zásahov voči potenciálnym agresorom. Podľa Havla je to vlastne diskusia o tom, či je možný zásah i mimo rámec článku 5. Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého útok na jedného člena aliancie je chápaný ako útok na všetkých jej členov. Zložitosť otázky preventívnych úderov Havel ilustroval na príklade mníchovskej dohody Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ktorú Hitler pochopil nielen ako príležitosť uchvátiť Československo, ale aj ako posledné znamenie na rozpútanie krvavej vojny. Mníchovská skúsenosť je podľa českého prezidenta argumentom, hovoriacim v prospech myšlienky čeliť zlu v jeho zárodku. Oproti tomu stojí skúsenosť s okupáciou Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, ktorá sa vysvetľovala ako „bratská pomoc“. Táto invázia bola totiž tiež akousi prevenciou v mene ochrany socializmu. Ako zdôraznil prezident Havel, ak chce aliancia zasiahnuť v mene ľudského života proti nejakému štátu, musia si jej členovia položiť otázku, či náhodou nejde o nejakú verziu „bratskej pomoci“.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|