|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
21. november 2002
|
NATO sa blíži k Rusku
|
Ivan Štulajter
|
Západ už niekoľko rokov ubezpečuje nedôverčivé Rusko, že rozšírenie Severoatlantickej aliancie, nie je namierené proti nemu. Tragické udalosti z 11. septembra minulého roka situáciu uľahčili obom stranám. Aliancia tvrdí a celkom oprávnene, že jej hlavným protivníkom je medzinárodný terorizmus a v tomto ohľade je s Ruskom na jednej lodi. Kremeľ s touto interpretáciou vrelo súhlasí a upokojuje domáce obyvateľstvo, že rozširovanie aliancie k hraniciam Ruska nie je síce práve príjemná vec, ale treba ho prijať pokojne.
Upokojovanie verejnosti má dokonca aj svoju humornú stránku. Ruský minister zahraničných vecí Ivanov pre dnešné vydanie britského denníka Times povedal, že prijatie pobaltských krajín prinúti tieto štáty pridať sa k dohodám o konvenčných silách v Európe a zdôrazní doktrínu vojenskej zdržanlivosti. Inými slovami, podľa Ivanova sú malé izolované pobaltské štáty bez členstva v aliancii väčším nebezpečenstvom pre veľké Rusko ako keď sú súčasťou obrovského NATO. To je naozaj vtip.
Časť Rusov sa s novou geopolitickou realitou vyrovnáva aj tak, ako napríklad zarytí komunisti v Česku či na Slovensku. NATO je vraj reliktom studenom vojny, neschopným riešiť krízy súčastného sveta, a malo by sa rozpustiť. V miernejšom, ale podobnom duchu sa vyjadruje aj poradca ruského prezidenta Vladimíra Putina a bývalý veľvyslanec na Slovensku Sergej Jastržembskij:
Audio: „Domnievame sa, že rozširovanie NATO je založené na zotrvačnosti. Je to staré poňatie bezpečnosti, pritom je absolútne jasné, že po prvej vlne rozšírenia ani Česká republika, ani Poľsko, ani Maďarsko nezlepšili funkčnosť a efektívnosť aliancie v boji proti medzinárodnému terorizmu.“
Poradca ruského prezidenta má pravdu potiaľ, pokiaľ sa aliancia nezreformuje a neprispôsobí svoje vojensko-technické, logistické a ekonomické kapacity novým hrozbám.
Význam aliancie však nepreverujú len teroristi, ale aj samotné Rusko. O tom sa na oficiálnych fórach taktne mlčí. Rusko so svojim jadrovým arzenálom, krehkou demokraciou, popretkávané metastázami organizovaného zločinu, chatrnou ekonomikou a vojnou v Čečensku je totiž pre Západ takisto hrozbou. Český prezident Václav Havel v otázke Ruska je o niečo otvorenejší ako jeho západní partneri. Tú sú jeho slová v predvečer pražského summitu.
Audio: „Považujem Rusko za euroázijskú mocnosť, ktorá musí byť partnerom aliancie, a potom môže tá spolupráca s ňou fungovať. Neviem si predstaviť Rusko ako člena tej organizácie. To by podľa mňa tú spoluprácu skôr ochromilo alebo určitým spôsobom zničotnilo.“
Je zaiste lepšie, ak je Rusko súčasťou protiteroristickej aliancie ako mimo nej; je zaiste lepšie, ak Rusko úzko spolupracuje so Severoatlantickou alianciou v spoločnom orgáne ako keď zbrojí proti nej. A je, samozrejme, lepšie, keď George Bush a Vladimír Putin o sebe hovoria ako o priateľoch. Faktom však zostáva, že na ten druh priateľstva, aký poznáme z bežného života, nemajú z hľadiska svojich štátnických funkcií vlastne nárok. Ich povinnosťou je chrániť a presadzovať záujmy svojich krajín. Tým sú ich osobné vzťahy zásadne limitované.
V boji proti terorizmu je dnes pre Západ výhodnejšie mať na svojej strane Rusko. Pre Rusko je zas výhodnejšie stať vedľa Západu, pretože pravdupovediac na iné v súčasnosti veľmi nemá. Po dnešku, kedy padol verdikt o ďalšom rozšírení aliancie, je jasné, že ak by sa nedajbože realita v Rusku zmenila a z Kremľa by začali duť imperiálne vetry, realitou bude aj to, že Severoatlantická aliancia stojí na jeho hraniciach. To je strategická výhoda.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|