Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       21. november 2002 Sedem krajín, sedem rôznych ciest do NATO Jaroslav Rozsíval Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie pozvať do svojich radov sedem krajín bývalého komunistického bloku dnes generálny tajomník NATO lord Robertson odôvodnil aj týmito slovami: „Všetky kandidátske krajiny čelili ťažkým a zložitým rozhodnutiam a je to teda aj odraz ich politického odhodlania stať sa členmi NATO, že túto výzvu splnili.“ Za touto stručnou vetou stoja však roky tvrdej práce a dôsledného diplomatického úsilia. Stačí, keď poukážeme na príklad Slovenska, ktorému sa dnešným dňom podarilo dohnať tri najmladšie členské štáty NATO Maďarsko, Poľsko a predovšetkým Česko. Samozrejme, dodajme, že samotná pozvánka neznamená ešte automatické členstvo v Aliancii, ale je to významný krok na ceste do stabilného demokratického a prosperujúceho sveta, pretože, ako povedal slovenský veľvyslanec v Prahe Ladislav Ballek: AUDIO: „Je to predovšetkým dôvera.....táto nedôvera, ktorú sme si sami vyvolali, teraz verím, že odíde do stratena.“ 53 ročný obranný pakt jednoducho prejavil svoju dôveru - prekvapujúco - až siedmim východoeurópskym krajinám. Ich východiskové postavenie je pritom z viacerých pohľadov rôzne a odlišné. Pripomeňme si preto stručne základné fakty, týkajúce sa jednotlivých siedmich krajín: Najmenším štátom z pozvaných krajín je pobaltské Estónsko. Jeden a pol miliónová krajina je trhovým dravcom východnej Európy, napriek zaostávaniu v celkovej životnej úrovni obyvateľstva je Tallin na prvom mieste v privatizácií priemyslu, zavádzaní internetu a počítačových technológií. 58 percent obyvateľstva podporuje členstvo v NATO, armádny rozpočet predstavuje už v tomto roku 2 percentá HDP. V čase mieru disponuje krajina malou 5 a pol tisícovou armádou. Lotyšsko – vstup krajiny do NATO podporuje 66 percent obyvateľov. V armáde slúži okolo sedem tisíc vojakov a výdaje na obranu predstavujú 1,7 percenta HDP. Susedná 3 a pol miliónová Litva stojí na čele pobaltského hnutia za členstvo v NATO. Jej 12 tisícová armáda môže rátať s rozpočtom na úrovni dvoch percent HDP. Členstvo v NATO podporuje až 60 percent obyvateľov Slovenska. Pod vedením ministra Stanka sa rezortu obrany podarilo zaviesť potrebné reformy, vrátane zníženia počtu vojakov na približne 30 tisíc mužov a zvýšenia obranného rozpočtu na úroveň 1,9 percenta HDP. Ani nie 2 miliónové Slovinsko zápasí napriek najvyššej životnej úrovni zo všetkých východoeurópskych štátov s malou podporou členstva v Aliancii - iba 49 percent obyvateľov schvaľuje členstvo v NATO, predovšetkým pre pomerne často artikulovaný nesúhlas s politikou administratívy prezidenta Busha. Na konci nášho výpočtu stoja dve prekvapenia: krajiny, z ktorých menovaním na pozvánke do NATO sa tohto roku ešte nerátalo: Rumunsko a Bulharsko. Rumunsko považuje dnešné rozhodnutie za prvé potvrdenie svojej príslušnosti k západnej civilizácii od pádu komunizmu. To potvrdzuje aj 85 percentný súhlas obyvateľstva s členstvom v Aliancii. Proti plnohodnotnému členstvu v NATO hovoria však štatistické čísla o stave ekonomiky, varujúce informácie o úrovni korupcie a životnej úrovni obyvateľstva, ktorá v mnohých oblastiach klesla pod úroveň z čias prezidenta Ceaucesca. Bukurešť sa však aktívne podieľa na mierových operáciách v bývalej Juhoslávii, v Afganistane a v budúcich troch rokoch hodlá zvýšiť svoj obranný rozpočet na 2,4 percenta HDP. Bulharsko prichádza do Aliancie - tak ako Rumunsko - tiež s nedobrou bilanciou svojej ekonomiky, ale aktívnou účasťou na medzinárodných operáciách, ako napríklad v Afganistane. 61 percent Bulharov je za členstvo v NATO, od čoho si sľubujú väčšiu stabilitu a viac investícií. Sofia má zároveň najvyšší obranný rozpočet - 3,5 percenta HDP. Rozhodnutie pozvať Bukurešť a Sofiu za členov NATO je pravdepodobne aj výsledkom strategických kalkulácií i politického záujmu Francúzska, ktorého historická spriaznenosť s frankofónne orientovanými krajinami je známa. Rumunsko má povedané slovami šéfa jeho diplomacie Mirceu Geoanu záujem pomáhať Spojeným štátom v boji proti medzinárodnému terorizmu. Tak ako mnohé iné štáty strednej a východnej Európy čelí však táto krajina veľkému problému, ktorý nahlodáva nielen jej dôveryhodnosť, ale aj ekonomickú stabilitu, a tým je korupcia. Na tento problém upozornil aj počas svojej poslednej návštevy Bratislavy americký veľvyslanec pri NATO Nicholas Burns, keď povedal: "Vojenská reforma nie je možná, pokiaľ nebudete riešiť otázku korupcie." Faktom však je, že každá z pozvaných krajín môže svojim dielom výrazne prispieť k celoeurópskej bezpečnosti a to aj dôrazom na úzku špecializáciu svojich jednotiek v rámci Aliancie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...