Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. november 2002 Čím sa líši štvrtková pozvánka do NATO od tej predchádzajúcej? Anna Šišková Prvé rozšírenie Severoatlantickej aliancie po páde berlínskeho múru, ku ktorému došlo v roku 1999 Slovensko, ako je známe, premeškalo. Pozvánku na madridskom summite, ktorý sa konal v roku 1997 dostali iba tri krajiny Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Ako sa vtedajšia pozvánka líši od dnešnej? Prvá vlna rozširovania Severoatlantickej aliancie sa od tej nadchádzajúcej, ku ktorej dôjde zrejme v roku 2004, podstatne líši. V prvej polovici 90-tych rokov bolo síce zrejmé, že k rozšíreniu Aliancie dôjde, ale nikto presne nevedel kedy a akým spôsobom. Existovali totiž obrovské názorové spory ohľadom schopnosti vtedy ešte mladých demokracií integrovať sa do organizácie, ktorej jednou z hlavných úloh je chrániť slobodu a bezpečnosť ostatných členských krajín. Konkrétny termín možného prijatia nových členských štátov naznačil vtedajší prezident Bill Clinton, ktorý ako vhodný termín uviedol 50-te výročie založenia Aliancie – v roku 1999. Samotná realizácia bola potom výsledkom podpory pre rozšírenie rôznymi politickými prúdmi. Ten, ktorého predstaviteľom bol Bill Clinton dúfal, že rozšírenie novým členom napomôže upevneniu trhových princípov a demokracie. Ďalší prúd, ktorý predstavovali napríklad Henry Kissinger, či Zbigniew Brzezinski zdôrazňoval potrebu rozšírenia ochranou pred možným vzkriesením ruských chúťok na oblasť. Clintonova administratíva dala jasne najavo, že si želá, aby prvé rozšírenie o bývalé komunistické krajiny bolo malé. Pozvánku na prelomovom madridskom summite v roku 1997 dostali tri susedné štáty Slovenska, Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Viacero členských štátov Aliancie vtedy presadzovalo, aby pozvánku dostalo i Rumunsko a Slovinsko. Rumunsko, ktoré malo na svojej strane predovšetkým podporu Francúzov, napokon diskvalifikovala potreba ďalších demokratických a ekonomických reforiem. Slovinsko, hoci nikto nespochybňoval jeho vyspelosť v demokracii i ekonomike, bolo napokon vynechané kvôli svojej rozlohe a malej armáde. Pobaltské krajiny zas preto, že Washington a Bonn si neželali možné zhoršenie vzťahov s Ruskom, ktoré vtedy rozširovanie odmietalo podstatne ostentatívnejšie než dnes. K dnešnému pozvaniu pre sedem postkomunistických krajín došlo za výrazne odlišnej situácie. Od vydania poslednej pozvánky tú dnešnú totiž odlišuje predovšetkým jedenásty september 2001 a teroristické útoky na Spojené štáty, ktoré opätovne zdôraznili význam geostratégie. Rumunsko a Bulharsko by s takým stavom armády, ekonomiky, či korupcie mali zrejme podstatne nižšie šance stať sa členom aliancie bez tragického septembra. Pozvánka ale samozrejme ešte neznamená členstvo. Okrem namáhavej práce na modernizácii armád, či detailných konzultáciách s krajinami o protokoloch o pristúpení, musia členstvo nových krajín schváliť parlamenty súčasných 19-tich krajín Severoatlantickej aliancie. A rovnako ako pred pár rokmi v Maďarsku, budú o členstve svojej krajiny v Aliancii rozhodovať v referende napríklad Slovinci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...