Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. november 2002 Americko-ruský summit v Petrohrade Miroslav Neoveský Bezprostredne po skončení pražského summitu NATO odletel americký prezident George Bush do Petrohradu, kde sa zišiel s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. O niektorých dôvodoch, ktoré amerického prezidenta viedli do „Benátok severu“, hovorí Miroslav Neoveský. Hneď na úvod vari treba upresniť, že obaja prezidenti sa zišli nie priamo v Petrohrade, ale v meste Puškin. A pre zaujímavosť aj to, že je to tohto roku už druhá návšteva amerického prezidenta v Rusku. Pražský summit Severoatlantickej aliancie jednomyseľne pozval sedem postkomunistických krajín, aby sa stali členmi NATO. Nuž, a keďže sú medzi nimi aj tri krajiny, ktoré navyše boli súčasťou niekdajšieho Sovietskeho zväzu, tak sa George Bush poponáhľal, aby svojho priateľa Vladimíra, ako o ňom hovorí, ubezpečil, že rozšírenie aliancie až po hranice Ruska a na územie bývalého sovietskeho impéria, by nemal byť pre neho a jeho krajinu dôvodom k znepokojeniu, ale naopak. George Bush tesne pred odletom z Prahy povedal: AUDIO „Odchádzam do Petrohradu, aby som navštívil nášho priateľa Vladimíra Putina a ubezpečil ho, že rozšírenie NATO je aj v najlepšom záujme Ruska.“ Po roky Moskva vehementne oponovala plánom rozšírenia NATO smerom na Východ. Avšak po zlepšení vzťahov po 11. septembri minulého roku a po vytvorení Rady NATO - Rusko sa odpor Kremľa proti rozširovaniu NATO napokon, najmä v poslednom mesiaci, podstatne zmiernil. Nuž a reakcie Moskvy na včerajšieho rozhodnutie Rady Severoatlantickej aliancie boli skôr mierne. Ruský minister obrany Sergej Ivanov povedal, že Rusko akceptuje toto rozhodnutie pokojne, ale zároveň s dôrazom dodal, že tri pobaltské štáty by mali čo najrýchlejšie podpísať Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorá obmedzuje prítomnosť zbraní a ozbrojených síl v pohraničných oblastiach. Lenže táto bola podpísaná v roku 1991 ešte za existencie Sovietskeho zväzu i Varšavskej zmluvy. Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov dnes v Prahe povedal, že rozšírenie NATO musí kráčať ruka v ruke s preorientovaním vojenských programov aliancie. Zároveň uvítal plány aliancie na transformáciu, aby mohla lepšie čeliť novým bezpečnostným hrozbám, menovite terorizmu. Otázkou teda je, či Rusko naozaj potrebuje ešte ďalšie ubezpečovanie pokiaľ ide o rozširovanie NATO? Námestník riaditeľa Americko-kanadského inštitútu v Moskve, Viktor Kremeňjuk sa domnieva, že áno a zdôrazňuje pri tom snahu Ruska, aby tri baltské štáty podpísali Zmluvu o konvenčných silách, keď hovorí: AUDIO „Nejaké záruky sú potrebné, že pozvanie týchto krajín do NATO nepovedie k uvoľneniu nejakých potenciálne nebezpečných elementov, ktoré by mohli zapríčiniť ustarostenie Ruska.“ Podľa Kremeňjuka iba Bush môže poskytnúť takéto záruky a preto sa domnieva, že jeho dnešné stretnutie s Putinom by naozaj mohlo zvýšiť dôveru Ruska voči prísľubom NATO. Popri rozšírení NATO sa očakáva, že ďalšou témou rozhovorov s Vladimírom Putinom bude vojna v Čečensku. Pred odletom z Prahy americký prezident naznačil, že bude naliehať na Putina, aby začal politické rozhovory o tom, ako vyriešiť tento tri roky trvajúci konflikt. Už citovaný námestník moskovského Americko-kanadského inštitútu Viktor Kremeňjuk k tomu v rozhovore pre Slobodnú Európu okrem iného povedal: AUDIO „Bush bude naliehať, že áno, je síce nutné bojovať proti terorizmu, ale tiež vyriešiť čečenský problém. Nie je správne zatvárať jedno oko nad tým, že tento problém existuje, alebo dokonca predstierať, že neexistuje vôbec, a zneužívať terorizmus, ako výhovorku.“ Sergej Kazjonov z moskovského inštitútu pre národnú bezpečnosť a strategické štúdie sa domnieva, že Bush by mohol síce podporiť Putina v jeho, ako tomu Putin sám vraví „vojne proti terorizmu“ výmenou za podporu Kremľa v prípade vojenskej akcie proti Iraku. Avšak v budúcnosti Washington zrejme opäť obnoví tlak na Moskvu, aby sa snažila dosiahnuť mierové urovnanie v Čečensku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...