Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       26. november 2002 NATO: Prístupový proces ide do záverečných fáz, Slovensko musí v ňom presvedčiť najmä amerických senátorov Milan Žitný Dnes sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie veľvyslancov členských krajín Severoatlantickej aliancie s predsedom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom MZV SR Ivanom Korčokom, ktorý zodpovedá za agendu NATO. Stretnutie nadviazalo na výsledky pražského summitu aliancie, z ktorého zaznelo oficiálne pozvanie pre Slovensko a dalších šesť krajín na vstup. Milan Žitný venuje v nasledujúcom príspevku pozornosť nadchádzajúcim fázam, ktoré by mali viesť k členstvu Slovenska v NATO. Bezprostredne po pražskom summite Severoatlantickej aliancie sa začala ďalšia fáza predvstupových rokovaní NATO s pozvanými krajinami, na jej konci by mali byť podpísané prístupové zmluvy. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Ivan Korčok po stretnutí s veľvyslancami krajín NATO na Slovensku popísal harmonogram udalostí na ďalšie mesiace: AUDIO: "Dnes pozval námestník generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti zástupcov všetkých pozvaných krajín na stretnutie, v rámci ktorého nám povie všetky detaily najbližších rokovaní. Máme už predbežný návrh prvého kola rokovaní, ktoré sa uskutoční 9.decembra v Bruseli a bude venované prvej kapitole - politickým a ekonomickým otázkam. Predpokladám, že ďalšie kolo sa uskutoční ešte do Vianoc a potom budú prebiehať pravdepodobne už len dve tri kolá, ktorých cieľom je finalizovať prístupovú zmluvu, ktorá bude podpísaná do konca marca." Po podpísaní prístupovej zmluvy sa začne záverečná fáza pred oficiálnym aktom prijatia do NATO - ratifikácia zmlúv v národných parlamentoch členských krajín aliancie. Touto procedúrou musí prejsť všetkých sedem kandidátov a pokiaľ niekto nezvládne zostávajúce úlohy, nemusí sa napokon stať členom NATO. Ratifikačné zmluvy nadobudnú platnosť po ich uložení vo Washingtone. Kľúčovú úlohu bude v ratifikačnom procese zohrávať nepochybne Senát Kongresu USA, pretože kým senátori nebudú dostatočne presvedčení o pripravenosti Slovenska, môžu nastať problémy. Predstaviteľ americkej neziskovej organizácie Friends of Slovakia Jan Erik Surotchak uviedol nedávno pre televíziu Markíza, že v záverečnej fáze bude potrebné presvedčiť jasnými a nespochybniteľnými argumentmi minimálne dve tretiny Senátu Kongresu USA, čiže aspoň 67 senátorov, aby hlasovali za ratifikáciu zmluvy NATO so Slovenskom. Argumenty musí však dodať slovenská vláda a jej politická reprezentácia. Základným princípom týchto argumentov bude hlboké presvedčenie, že Slovensko zdieľa rovnaké hodnoty a zásady ako USA a ostatné členské štáty NATO a že reformy na Slovensku sa dostali za horizont, odkiaľ ich už nemožno vrátiť späť. Poslední traja noví členovia aliancie - Česká republika, Maďarsko a Poľsko boli prijímané v roku 1999 do NATO v reakcii na zánik komunistických diktatúr v Strednej Európe a obnovenie demokratických režimov. Slovensko, ktoré pôvodne patrilo tiež do tejto prvej skupiny kandidátov, si kvôli vnútorným politickým problémom, najmä kvôli prejavom nedostatočnej úcty k spomenutým hodnotám zo strany vlády premiéra Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998, spôsobilo vyradenie z prvej skupiny. Rozhodnutie o ďalšom rozšírení NATO sa potom rodilo v reakcii na dôsledky vojny v bývalej Juhoslávii v 90.rokoch, v obave z politickej nestability a z bezpečnostných rizík vo východnej Európe. Aj preto boli a sú nároky na potenciálnych nových členov aliancie vyššie, než aké boli kladené na ČR, Poľsko a Maďarsko. Nástrojom na kvalitnejší proces prípravy je v súčasnosti Akčný plán členstva, od jeho výsledkov bude aj v záverečnej fáze závisieť konečný výsledok. Neznamená to nič iné, než iba nezaváhať ani na minútu a ďalej pevne držať krok s reformami. Kontaktným veľvyslanectvom krajín NATO pre Slovensko je od októbra tohto roku maďarská ambasáda v Bratislave. Nebol to náhodný, ale politicky odôvodnený výber, najmä preto, že Slovensko má s Maďarskom ešte stále otvorené niektoré otázky vo vzájomných vzťahoch. Bližšia komunikácia v prístupovom procese medzi Bratislavou a Budapešťou má prispieť k odstraňovaniu rušivých momentov a skratom vo vzájomnej komunikácii. Aj o tomto - ale nielen o tomto - môže byť členstvo v NATO.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...