Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 9. január 2009       3. december 2002 Slovensko pomáha Česku z ťažkej situácie Marián Bednár Počas víkendu sa Česko a Slovensko zhodli na úrovni premiérov, že podporujú ideu spoločnej protivzdušnej obrany. Téme sa venuje Marián Bednár. Pozitívny postoj slovenskej vládnej špičky k českému návrhu na vytvorenie spoločnej obrany vzdušného priestoru nemožno inak vnímať ako pozitívne diplomatické gesto. Jasnejšie povedané ako gesto dobrej vôle. Realita oboch krajín v otázke zabezpečenia suverenity vzdušného priestoru je totiž podstatne odlišná. Na rozdiel od Česka je totiž Slovensko schopné si vlastnými prostriedkami svoj vzdušný priestor uhájiť. V priebehu relatívne krátkeho času budú mať, za aktívneho prispenia ruskej strany, slovenské vzdušné sily bojaschopných 18 stíhačiek Mig - 29. To sa ani zďaleka nedá povedať o západných susedoch. Tam je situácia kritická a svedčí len o tom, že vo vedení českého ministerstva obrany sa zrejme nepracovalo koncepčne. Kým v Bratislave sa najskôr prijímali strategické materiály a od nich sa odvodzovali politické rozhodnutia, dokonca koncepcia reformy vzdušných síl bola pripravovaná dvakrát, v Čechách to bolo presne naopak. Výsledkom bol absolútny zmätok, ktorý sa tesne pred summitom NATO odrazil na kritickom postavení Českej republiky v tejto otázke. Stačí malá rekapitulácia. Najskôr sa v Česku presadila myšlienka odpredaja bojových lietadiel ruskej výroby, vzápätí sa presadil návrh na odkúpenie veľkého počtu českých L-159, ktorý sa ukázal ako nevýhodný a tak bol nahradený vypísaním tendra na bojové lietadlá, ktoré vyhral švédsky Gripen s britským krytím. Vzápätí však prišli povodne a ukázalo sa, že Česko nemá peniaze na realizáciu takéhoto obchodu na základe čoho zostalo prakticky bez leteckého bojového parku. Niekoľko mesiacov pred pražským summitom NATO sa u niektorých českých politikov objavila myšlienka pokryť suverenitu vzdušného priestoru americkými bojovými lietadlami z nemeckých základní. Vzhľadom na nie príliš pozitívne reakcie českej spoločnosti sa nakoniec presadil model spoločnej česko-slovenskej ochrany vzdušného priestoru. Predo dvermi bol totiž summit a nebolo by dobré, aby jedna z členských krajín aliancie nebola schopná plniť základné bezpečnostné úlohy. Problémom však je, že pre uvedený variant sa rozhodli českí politici opäť bez konzultácií s odborníkmi. Výsledný efekt bol viac než rozpačitý. Slovenská politická špička sa cítila zaskočená a väčšina expertov z tejto oblasti videla viac otáznikov ako odpovedí. Stačí spomenúť zvýšené finančné náklady, kompetečné problémy, prepojenie radarových systémov, rozšírenie bojovej pohotovosti ako aj počet základní. Z doterajšieho vývoja môžeme konštatovať, že Bratislava nenechala českú politickú elitu v "štychu" a podala jej záchranné koleso. Minister obrany Ivan Šimko však poznamenáva, že na prvých expertízach sa ešte len pracuje: AUDIO: "Zatiaľ ešte nemožno hovoriť o žiadnom produkte. Pprvý krát sa experti stretli včera, bolo to vážne rokovanie o konkrétnostiach a hľadaní konkrétnej podoby stvárenia tej myšlienky s ktoru prišla česká strana. V zásade tá myšlienka je zaujímavá aj pre nás." Zároveň však treba povedať, že kuloáre hovoria o značne minimalistickom modeli ochrany vzdušného priestoru oboch krajín. Český minister obrany Jaroslav Tvrdík vyslovil nádej, že celý projekt by mohol byť "pod strechou" do konca roka. Jeho slovenský partner Šimko je však v stanovovaní termínov opatrný i keď v politickej rovine vytvára podmienky aby sa tak stalo. V hre je viac než len spoločná obrana vzdušného priestoru. Ide totiž o podanie priateľskej ruky keď je partner v núdzi a na to sa v diplomacii nezabúda.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...