Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       15. január 2003 Referendum o vstupe do NATO: Len tak ďalej, súdruhovia! Milan Žitný Návrhom skupiny komunistických poslancov na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenska do NATO pokračovalo dnes popoludní rokovanie parlamentu. Komunisti navrhli, aby občania v referende odpovedali na otázku: "Súhlasíte so vstupom SR do NATO? Áno – Nie“. Plénum parlamentu návrh komunistov neschválilo. Slovo má Milan Žitný. Nič neprospieva diskusii o vstupe do Severoatlantickej aliancie viac a lepšie, ako návrh poslancov za komunistickú stranu, aby o vypísaní referenda rozhodol parlament. Iba deň predtým predsa odštartovala občianska petičná kampaň za vypísanie referenda o vstupe Slovenska do NATO - za ktorou stoja i funkcionári z KSS - a vzápätí predložili komunisti rovnaký návrh aj plénu Národnej rady SR. Ak KSS argumentovala vo svojom návrhu, že o vstupe do NATO by mali rozhodnúť voliči, zdá sa, že občanom príliš nedôveruje, keď sa obrátila aj na zákonodarný zbor. V parlamente však majú drvivú prevahu odporcovia vypísania referenda, takže už pri predložení návrhu bol negatívny výsledok hlasovania jasný a známy každému, i komunistickým poslancom. Podobné postupy sú už na Slovensku známe z obdobia, kedy extrémnu ľavicu v parlamente reprezentoval predseda Združenia robotníkov Slovenska, predtým člen KSS, Ján Ľupták. On a jeho strana prichádzali s rovnakými predstavami a návrhmi na využívanie plebiscitu, s rovnakým argumentom, že referendum je nespochybniteľný nástroj v demokratickom štáte. Ľuptákovi a napokon aj Mečiarovmu HZDS sa podarilo v sérii referend tento inštitút priamej demokracie dokonale zdiskreditovať. ZRS a jeho predseda mali týmito aktivitami zaručenú pozornosť médií a tým aj značnú viditeľnosť na verejnosti. KSS ide dnes v rovnakých šľapajách po chodníku vyrytom ľuptákovcami a ako enfant terrible politického života v demokratickej krajine využíva populistické metódy k vlastnej propagácii. Návrh KSS, aby o vypísaní referenda rozhodol parlament, je potom v tomto svetle v priamom protiklade voči argumentu komunistov, že ide o vážnu vec, ktorá sa týka celej krajiny. Pravde bližšie bude názor, že ide o vhodnú príležitosť, ktorá sa týka hlavne KSS. Odvolávanie sa na najširšiu verejnosť kríva tiež preto, že prieskumy verejnej mienky hovoria o väčšinovej podpore voličov vstupu do NATO a o výrazne menšej skupine odporcov vstupu, čo aj komunistom musí signalizovať, že v referende, ak by malo nadpolovičnú účasť, by vyhralo "áno" členstvu v NATO. V tomto kontexte robí vláda chybu, keď opakuje, že plebiscit nie je potrebný, lebo okrem KSS mali všetky parlamentné subjekty členstvo v aliancii vo svojich volebných programoch, čím dostali od voličov mandát na sprostredkované vybavenie tejto záležitosti. Tento faktor práve využíva KSS vo svojej taktike a práve s týmto argumentom občania podpisujú petičné hárky najčastejšie. Komunisti prispeli svojím návrhom aj k jednému vedľajšiemu efektu, ktorý nie je zanedbateľný - pomohli zviditeľniť proatlantickú politickú koalíciu v NR SR, ktorá ide naprieč parlamentom - proti návrhu KSS hlasovalo 110 poslancov zo 136 prítomných, čiže aj väčšina opozície. Osamelosť KSS tu nechtiac pripomína slávnu vetu prednovembrového generálneho tajomníka KSČ Miloša Jakeša na jednom straníckom aktíve koncom 80.rokov, že sa cíti byť sám "ako kôl v plote". Táto osamelosť komunistov dnes je dobrým príspevkom do verejnej diskusie o tom, kto má rozhodovať o vstupe krajiny do NATO - občania v referende, politické strany, zastúpené v parlamente, alebo iba KSS, podobne, ako to robila do roku 1989.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...