|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|

|
27. január 2003
|
Nejednotnosť vládnej koalície v otázke podpory USA voči Iraku: Ďalšia komplikácia pred vstupom do NATO?
|
Milan Žitný
|
Aliancia nového občana a Smer považujú za základný predpoklad prípadnej účasti slovenskej jednotky vo vojenskej akcii proti Iraku rozhodnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Premiér Mikuláš Dzurinda po nedeľňajšom rozhovore s americkým veľvyslancom Ronaldom Weiserom o kríze v Iraku zatiaľ s predstaviteľmi koaličnej ANO, ani opozičného Smeru nediskutoval. Predseda vlády ešte podľa agentúrnych správ nekonkretizoval, či sa nóta USA týka otvorenia vzdušného priestoru, alebo aj účasti slovenských vojakov na akcii proti Iraku. S poznámkou sa k tejto téme hlási Milan Žitný.
V turbulentných udalostiach posledných dní okolo škandálu s odpočúvaním predsedu ANO Pavla Ruska prichádza nóta Spojených štátov amerických k situácii v Iraku, ktorú v nedeľu odovzdal veľvyslanec USA na Slovensku Ronald Weiser premiérovi Mikulášovi Dzurindovi.
USA zatiaľ neprijali žiadne rozhodnutie o použití sily v Iraku, podľa premiéra Dzurindu ide o predbežný dohovor v prípade, že by medzinárodné spoločenstvo podniklo kroky proti režimu Saddáma Husajna.
Parlamentné politické strany - nováčikovia ANO i Smer - už teraz bez poznania konkrétneho obsahu nóty signalizujú, že súhlas k prípadnej účasti slovenských vojakov v Iraku budú pri rokovaniach podmieňovať ďalšou rezolúciu BR OSN. Naopak prezident Rudolf Schuster, ktorého premiér telefonicky informoval o americkej nóte k irackej kríze, vopred podporil všetky kroky vlády.
Upozornenia Smeru a ANO na mantinely ich budúceho rokovania s premiérom prichádzajú skôr, než sa zoznámili s vecnou stránkou nóty. Prečo? Chcú tým naznačiť, že obsah nóty môže byť predmetom transakcie v domácom politickom obchode? Pokiaľ by tomu bolo skutočne tak, ide z ich strany o nie veľmi premyslený prístup. Práve takto môže byť ich postoj chápaný v čase neukončenej koaličnej krízy a prispeje k jej ďalším komplikáciám. Systém "niečo za niečo" v oblasti zahraničnopolitických záujmov krajiny nie je namieste, poukazuje jednak na nepravdivosť doteraz deklarovanej jednoty vo vzťahu k zahraničnej politike a tiež rozdielnosť postojov v okamžiku "pravdy", keď bude treba vyložiť karty na stôl.
Obchodovanie so zahraničnou politikou vo vnútropolitickom pokeri nesie riziká aj pre ratifikačný proces pred vstupom Slovenska do NATO. Nepochybne si to všetci dobre uvedomujú, ale vidina úspešného vytĺkania kapitálu pre vlastné záujmy je lákavejšia a ťažko sa jej odoláva. Na jednej strane má Slovensko povesť krajiny s rozšírenou korupciou vo všetkých sférach verejného života, ktorú sa nedarí eliminovať v dôsledku silných záujmov v ekonomických kruhoch, ovládajúcich domácu politiku. Na strane druhej je snaha časti politickej reprezentácie kompenzovať v danom okamžiku tieto deficity príspevkom krajiny do medzinárodnej koalície proti režimu Saddáma Husajna a udržať si pozíciu aj po pražskom summite NATO ako nespochybniteľného budúceho člena. Tento faktor sa ale už teraz začína presúvať na nižšiu priečku až za domáce problémy. Problémom však je, že profil a výsledky zahraničnej politiky štátu sú postavené na domácich pomeroch. Ak nemajú dostatočne širokú základňu, nie sú stabilné a úspešnosť v medzinárodnom prostredí sa znižuje. Iba niekoľko týždňov od schválenia programového vyhlásenia vlády sa objavujú trhliny v súdržnosti, ktoré začínajú spochybňovať veľké očakávania v tomto roku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|