Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. január 2003 Quo vadis NATO? Kto po Robertsonovi? Anna Rausová Žurnál SE Generálny tajomník NATO George Roberston oznámil v týchto dňoch, že sa nebude usilovať o predĺženie svojho pôsobenia vo funkcii. Anna Rausová uvažuje v nasledujúcom príspevku o Robertsonových zásluhách, jeho nástupcovi a budúcej podobe a úlohe aliancie. 10-emu generálnemu tajomníkovi NATO sa už pred jeho ohláseným odchodom pripisovali zásluhy za iniciovanie reforiem, ktoré aliancii pomohli prispôsobiť sa novým bezpečnostným úlohám v období po skončení Studenej vojny. Robertson predsedal NATO v období, kedy sa chystá toto vojensko-politické zoskupenie na najzásadnejšie rozširovanie. Odborník na otázky NATO Daniel Keohane z londýnskeho Centra pre európsku reformu pre Slobodnú Európu zdôraznil tri najväčšie úspechy: AUDIO: „Zlepšenie vzťahov medzi NATO a Európskou úniou, lepšie vzťahy aliancie s Ruskom a samozrejme rozširovanie - pozvanie siedmich krajín na pražskom summite. To sú tri najvýznamnejšie zmeny, ktoré NATO uskutočnilo, spolu so vzťahmi s inými bezpečnostnými hráčmi“. George Robertson, syn bývalého škótskeho policajta, ktorý bol povýšený do šľachtického stavu, vyslovil nádej, že transformácia NATO bude pokračovať: AUDIO: „V NATO sa uskutočnilo veľa zmien, udiala sa jeho transformácie – noví členovia, nové vzťahy a nové pravidlá. V nastávajúcom roku urobíme ešte viac. Neodchádzal by som bez vedomia, že transformácia je trvalá a že NATO bude v budúcnosti rovnako dôležité ako v minulosti“. Robertsonovi sa pričítajú tiež zásluhy za odvrátenie konfliktu v Macedónsku, ktorý hrozil prerásť do ďalšej balkánskej vojny, podobne jeho tlak na zlepšenie európskej obrannej schopnosti. Ten vyústil do myšlienky 20 000-ej jednotky rýchleho nasadenia NATO. Robertson sa tiež neúnavne snažil o to, aby európski spojenci zvýšili financie na vojenské účely, v snahe zmenšiť obrovské rozdiely medzi Európu a Spojenými štátmi vo vojenskej pripravenosti. Tu však nezaznamenal veľký úspech. Po štyroch rokoch „týždňoviek“ v Bruseli a pravidelného dochádzania na víkend do Škótska za rodinou sa chce vraj bývalý odborársky aktivista zaradiť podľa nepotvrdených správ do súkromného sektoru. Ohlásenie odchodu prichádza v čase nejednotnosti NATO, ktoré sa rozhoduje vždy konsenzom, ohľadne Iraku. Roberston je považovaný skôr za starú gardu, ktorá nepochybuje o potrebe verného spojenectva Európy so Spojenými štátmi. Aliancia vznikla ako politické bezpečnostné zoskupenie krajín so spoločnými hodnotami a demokratickými inštitúciami. So značne rozdielnymi názormi na riešenie irackej krízy sa javia ako ústretovejší noví či nádejní členovia aliancie z východnej Európy. Dôvodom môže byť či už túžba začleniť sa do západných štruktúr alebo historické obavy zo silného suseda na východe. Ale aj títo verní spojenci si musia dať pozor, aby spĺňali politické kritériá pre vstup. Ich nebezpečnou slabinou sa zdá byť napríklad korupcia, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky pri zdieľaní citlivých informácií. Robertson odchádza teda v čase, kedy je aliancia na začiatku procesu definovania svojej úlohy a spoločných hodnôt, keď už hlavnou globálnou hrozbou nie je komunizmus ale terorizmus. I tak by však bola otázna nominácia bývalého komunistu, súčasného poľského prezidenta Alexandra Kwasnievskeho, ako Robertsonovho nástupcu. Tieto špekulácie vyplývajú zrejme z uvažovania o sile poľskej diaspory na druhej strane oceánu, kde predstavuje cenné volebné hlasy pre prezidenta Busha.Dôvodom takejto nominácie by mohlo byť aj potvrdenie významu nových členov z východu. Okrem toho sa objavili aj úvahy o škandinávskych či holanských kandidátoch, analytik Alex Nicoll z londýnskeho Inštitútu pre strategické štúdie považuje všetky za predčasné: AUDIO: „Myslím si, že spojenci v NATO majú dostatok času, aby sa dohodli na niekom, pretože Robertson bude v úrade ďalších 11 mesiacov. Najdôležitejšie sú osobné schopnosti. Nezáleži ani tak na tom, odkiaľ je kandidát. Treba si uvedomiť, že ani lord Robertson nebol až taký známy predtým, ako sa ujal tejto funkcie“. Rozhodnutie o tom, kto nahradí Robertsona však bude kľúčové. Ukáže totiž, akým zoskupením chce aliancia byť v budúcnosti a najmä to, či bude znamenať pokračovanie úzkeho politického a bezpečnostného spojenectva Washingtonu a západoeurópskych metropol, alebo či sa presadí bezpečnostne Európa sama pri riešení konfliktov na starom kontinente a Spojené štáty budú pokračovať v spojenectve aj v sólových akciách. V záujme sveta a v zmysle zakladajúcich myšlienok NATO by bolo dobré, aby sa zachovalo čo najužšie bezpečnostné, ale predovšetkým hodnotové partnerstvo na oboch stranách oceánu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...