Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       13. február 2003 Môže byť NATO nástrojom na boj s terorizmom? Daniel Bútora Atlantická aliancia zostáva rozdelená v otázke spoločných spoločných plánov na obranu Turecka pre prípad vojny proti Iraku. Podľa Francúzska, Nemecka a Belgicka by navrhované opatrenia mohli podlomiť snahy o mierové vyriešenie irackej krízy. Dnes s nemeckým postojom predstúpil pred parlament kancelár Gerhard Schroeder. O nemeckom postoji a o kontexte NATO ďalej hovorí Daniel Bútora. Nemecko zostáva naďalej proti vojenskému riešeniu v Iraku. Tento postoj dnes v prejave pred poslancami Bundestagu potvrdil kancelár Gerhard Schroeder. AUDIO: „Spolu s Francúzskom, Ruskom a ďalšími krajinami sa Nemecko usiluje o vyriešenie irackej krízy mierovými prostredkami. Dá sa to, a my o to bojujeme.“ Irak podľa kancelára nevlastní jadrové zbrane ani rakety dlhého doletu, takže nie je vhodný čas na akciu proti Iraku. Kancelár zároveň odmietol kritiku, že by sa Nemecko vzdávalo svojej medzinárodnej zodpovednosti, a argumentoval tým, že Nemecko prevzalo velenie nad mierovými jednotkami v Afganistane. AUDIO: „Desiatky tisíc mužov a žien slúžia v nemeckých silách v zahraničí, v snahe podporiť mier a slobodu ľudí, ktorí tam žijú.“ Šéfka opozičných kresťanských demokratov Angela Merkelová však kancelárovi vytkla, že zahraničnú politiku, ktorá viedla k napätiam so Spojenými štátmi, úplne podriadil domácej politike. AUDIO: „Prečo ste si, ako jediný šéf vlády, urobili svoj názor skôr ako rozhodla OSN? Pán kancelár, veľa som o tom rozmýšľala a jediné vysvetlenie je, že to bolo z čisto politických motívov.“ Nemecký odmietavý postoj k spoločnému preventívnemu kroku NATO je súčasťou berlínskeho postoja k irackej kríze: Nemecko spolu s Francúzskom predložilo plán na predĺženie misií OSN v Iraku, a preventívne kroky NATO by podľa nich mohli urýchliť vojenské riešenie. Plán pochválilo Rusko, na druhej strane ho odmietli Spojené štáty, a dnes pomerne ostro aj britský minister zahraničných vecí Jack Straw, keď povedal, že ide o nerealistické a nepraktické návrhy, ktoré presúvajú dôkazové bremeno z Iraku na inšpektorov. Veľvyslanci NATO dnes odložili svoje rozhodovanie na neurčito - podľa nemeckého ministra obrany Petera Strucka potrvá spor najmenej do soboty. V piatok totiž predstúpia pred Bezpečnostnú radu OSN zbojní inšpektori v Iraku. Plány NATO na spoločnú obranu Turecka boli pre Ankaru dôležité prinajmenšom z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že dopravenie požadovanej vojenskej pomoci, najmä protiraketových systémov Patriot, bude trvať najmenej 30 dní. Ak by akcia proti Iraku vypukla skôr, mohol by Irak použiť svoje rakety proti Turecku ešte predtým. Druhý dôvod je však dôležitejší: NATO stojí a padá na myšlienke vzájomnej pomoci v ohrození. Turecku síce môžu pomôcť samotné Spojené štáty, ale členom Aliancie je Turecko polstoročie práve pre to, aby s mohlo spoľahnúť na svojich spojencov. Práve preto sa hovorí o kríze NATO. Dochádza k nej však čase ohrozenia iného, nie tradičného druhu. Nejde o hrozbu sovietskeho útoku, ale o hrozbu irackej odvety kvôli vojne proti medzinárodnému terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia. Otázkou je, či aj na takéto druhy konfliktov NATO ešte stačí. Odpovede sa iba hľadajú. Jednu z nich má Charles Heyman, analatik britskej skupiny Jane’s. AUDIO: „Celá vojenská štruktúra NATO je založená na myšlienke obrannej aliancie. Je nereálne očakávať, že NATO by bolo schopné premeniť sa na ofenzívnu organizáciu.“ Aliancia, ktorá vznikla počas studenej vojny, v nej svojím duchom i štruktúrou zatiaľ zostala. Proti terorizmu dokážu reagovať jednotlivé členské štáty, nie však štruktúra NATO. A je tiež otázkou, či členovia budú chcieť používať práve NATO. Hovorí profestor z Americkej univerzity v Ríme James Walton. AUDIO: „NATO sa ujme novej úlohy iba ak bude jasne vnímať nové hrozby. NATO nie je aliancia, ktorá by vedela čeliť terorizmu. NATO je celé postavené na myšlienke boja s protivníkom, ktorý je kdesi blízko. S tankami proti teroristom nič nezmôžete.“ Ak je toto hodnotenie blízke pravde, znamená to, že k slovu skôr príde dnešná americká koncepcia ad-koc aliancií na jednotivé prípady ako trvalá a nemenná aliancia, o akú sa NATO desaťročia pokúšalo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...