Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       13. február 2003 Šéf NR SR P. Hrušovský po návšteve sídla NATO Jana Pankovčínová Po dvojdňovej ceste v bruselskej centrále NATO zaskočili šéfa parlamentu Pavla Hrušovského novinárske otázky o dnešnom rozhodnutí vlády povoliť v súvislosti s irackou krízou Spojeným štátom železničnú a cestnú prepravu personálu a techniky amerických ozbrojených síl cez územie Slovenska. V téme slovami Pavla Hrušovského pokračuje Jana Pankovčínová. AUDIO: „Myslím, že vláda už na rokovaní v čase, kedy predkladala do Národnej rady SR návrh uznesenia, rozhodla o povolení preletov lietadiel, ako aj možnosti využiť pozemné komunikácie, vrátane železníc na území SR. Ja s týmto rozhodnutím vlády súhlasím." Táto odpoveď šéfa parlamentu na novinársku otázku, ako vníma dnešné rozhodnutie Dzurindovho kabinetu povoliť ozbrojeným silám Spojených štátov využitie pozemných komunikácií a železníc na území Slovenska, dávala tušiť, že Pavol Hrušovský nie je v téme zorientovaný - spomínal totiž iné vládne uznesenie spred troch týždňov, na základe ktorého vláda povolila prelet lietadiel a ich prípadné medzipristátie na slovenskom území. Až dnes k tomu pribudli aj cesty a železnice. Na upresňujúcu otázku, že ide o dve rozhodnutia, potom Hrušovský odpovedal takto: AUDIO: „Ja som rozumel tomu uzneseniu, ktoré prijala vláda ohľadne preletov tak, že vláda vtedy povolila aj pristávanie týchto lietadiel, tzn. že sa už na Slovensku vytvoril precedens na to, aby bolo povolené využívať aj ostatné komunikácie v prípade irackej krízy." Skutočnosť, že dvaja z troch ministrov za KDH, ktorého je Hrušovský predsedom, tak ako v prípade preletov aj dnes v prípade ciest a železníc nepodporili vládne uznesenie, komentoval Hrušovský stručne: AUDIO: „Vnímam to ako slobodné rozhodnutie dvoch pánov ministrov." Po tretej otázke na túto tému Hrušovský už prekvapenie neskrýval. Novinári pripomenuli rozhodnutie Predsedníctva strany, podľa ktorého KDH podporuje v prípade Iraku humanitárnu pomoc spojeneckým armádam na čele s USA, a v prípade vojenských to dalo na voľné zváženie. Hrušovský na otázku, či sa tiež domnieva, že pri železniciach a cestách už nejde o humanitárny, ale vojenský aspekt, ako dnes svoj nesúhlas odôvodnil minister vnútra Palko, odpovedal: AUDIO: „Naozaj som trošku prekvapený tými otázkami, pretože prvýkrát som konfrontovaný s týmto stanoviskom. Predsedníctvo KDH nerokovalo o prípadnom tomto rozhodnutí a postoji, aký by mali zaujať naši páni ministri. Naozaj ich rešpektujem ako ich slobodné rozhodnutie." Vráťme sa ale k hlavnej téme stretnutia predsedu parlamentu s novinármi. Počas svojej dvojdňovej pracovnej návštevy centrály NATO sa stretol tak s generálnym tajomníkom aliancie lordom Robertsonom, jeho zástupcami, ako aj veľvyslancami všetkých členských krajín NATO v Bruseli, osobitne s americkým ambasádorom Nicolasom Burnsom. Podľa Hrušovského vzájomné rozhovory sa niesli nielen v znamení pripravenosti Slovenska stať sa členským štátom aliancie, ale dotkli sa aj aktuálneho prekonávania rozporov vnútri aliancie o spôsoboch riešenia irackej krízy. V tejto súvislosti Pavol Hrušovský podčiarkol: AUDIO: „Situácia je vážna, netreba ju však dramatizovať - takto sa vyjadrovali viacerí páni veľvyslanci a ubezpečili ma, že nejde o rozpor alebo rozkol ohrozujúci hodnotový základ spojenectva Európy a USA a všetci zhodne deklarovali záujem o hľadanie riešenia tohoto problému spôsobom, ktorý bude vyhovovať všetkým." Na adresu pripravenosti Slovenska na vstup do NATO nezazneli podľa Hrušovského žiadne výhrady, takže ratifikačný proces by mal prebehnúť hladko: AUDIO: „Nezazneli žiadne výhrady, ktoré by spochybnili naše plnoprávne členstvo. Naopak, predpokladajú, že ratifikačný proces v národných parlamentoch bude prebiehať jednoduchšie a nič nebráni tomu, aby sa Aliancia rozšírila o ďalších členov." Skutočnosť, že členské štáty Európskej únie nepozvali kandidátske krajiny vrátane Slovenska na osobitný summit o Iraku, ktorý sa má pokúsiť nájsť spoločný postoj únie k americkým snáham o riešenie krízy, nevníma Hrušovský dramaticky a považuje to za vnútornú vec únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...