Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       14. február 2003 Kríza v Iraku odráža nevyjasnenú diskusiu vo vnútri aliancie Marián Bednár Udalosti okolo Iraku a neochota časti európskych spojencov podporiť USA v prípadnom vojenskom zásahu nastoľuje otázky ďalšieho smerovania NATO. Téme sa venuje Marián Bednár. Podľa zahraničnopolitických expertov na pozadí udalostí okolo Iraku čelí NATO najväčšej kríze od svojho vzniku. Členské štáty aliancie neboli v týchto dňoch schopné dosiahnuť dohodu v otázke ochrany Turecka. Analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba sa domnieva, že o kríze ešte nemožno hovoriť nakoľko Francúzsko, Nemecko a Belgicko vyjadrili pripravenosť aplikovať článok 5. Washingtonskej zmluvy ak bude Turecko zo strany Iraku priamo vojensky ohrozené. Alexander Duleba: AUDIO: "Myslím si, že o kríze, skutočnej kríze a zlyhaní aliancie by sme mohli hovoriť iba v tom prípade pokiaľ by zlyhal článok 5, čiže pokiaľ by Turecko bolo napadnuté a ostatné členské krajiny NATO by neplnili svoje povinnosti. To sa však nestalo." Podľa Dulebu príčiny súčasných rozporov medzi USA na jednej strane a trojicou európskych štátov na strane druhej majú svoje dávnejšie príčiny. AUDIO: "Myslím si, že chyby sa stali aj na strane USA i na strane tých veľkých európskych spojencov. Myslím si, že korene týchto nedorozumení môžeme nájsť už v celom vývoji po Juhoslávii a po 11. septembri, keď v Afganistane aliancia iniciovala mechanizmus podľa článku 5 a USA ako členská krajina nevyužili svoje výsostné právo." Druhú podstatnú príčinu súčasných sporov medzi USA a Nemeckom a Francúzskom možno hľadať v tom, že na pražskom summite aliancie sa rovnako nevyužili možnosti na otvorenie diskusie o úlohách NATO v celosvetovom rozmere. AUDIO: "Myslím si, že hlavným problémom, ktorý sa nevyriešil a ktorý vlastne zostáva v aliancii je ten, že USA a európski spojenci neboli schopní zadefinovať spoločnú stratégiu alebo spoločné záujmy mimo európskeho kontinentu." V súvislosti s pozíciou Slovenska a ostatných kandidátskych krajín, ktoré v uvedenom spore podporili líniu USA, Duleba uviedol, že reakcie veľkých európskych partnerov boli neadekvátne. Podľa zahraničnopolitického analytika, citujeme: "sa nepatrí ak veľké európske krajiny komentujú postoje svojich partnerov". Dokonca krok, že na pondeľňajší mimoriadny summit EÚ venovaný Irackej kríze neboli pozvané kandidátske krajiny, považuje Duleba za nadradené správanie sa časti starej Európy: AUDIO: "Toto čo sa udeje za gréckeho predsedníctva je precedensom, ktorý je v rozpore so samotnými závermi najvyšších summitov EÚ minimálne spomeniem Nice v roku 2000 a Laeken v roku 2001. RFE: Čo to znamená pre Slovensko? Alexander Duleba: Pevne verím, že to nevytvorí nové pravidlo a považujem to za chybu EÚ a pevne verím, že tie chyby sa nebudú opakovať. Že systém rozširovania je spustený a zodpovedá záujmom nových členských krajín. Je normálne, zákonné a legitímne, aby sa kandidátske krajiny zúčastňovali tejto debaty. Myslím si, že po vstupe do EÚ bude možné očakávať rozpory medzi novými členskými krajinami a starými členskými krajinami v otázkach spoločnej zahraničnej politiky a bude to dôsledkom toho, že kandidátske krajiny neboli prizývané na dialóg pred vstupom. " V situácii, keď časť starej Európy sa naďalej nezbavila istého podceňovania kandidátskych krajín, je podľa Dulebu, proamerický vektor v súčasnej vládnej politike v životnom záujme Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...