|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
19. február 2003
|
Chiracovo „zaucho“ prebolí, stredná Európa však Washington potrebuje
|
Daniel Bútora
|
Krajiny strednej a východnej Európy dostali v posledných dňoch dva razy francúzske „zaucho“. Následky takýchto incidentov nebývajú dlhodobé, zväčša sa však uložia v pamäti, a to aj v prípade, že „obeť“ to blahosklonne berie ako pokarhanie od staršieho brata, zlé jazyky by dodali, že od „veľkého“.
Ani jedna z kandidátskych krajín nebola pozvaná na mimoriadny summit Európskej únie do Bruselu, kde sa diskutovalo o spoločnej pozícii voči Iraku. Tu treba hovoriť konkrétne: za pozvanie kandidátov bola Veľká Británia a Španielsko, proti bolo Nemecko a Francúzsko. Kandidáti – na budúci rok však už zrejme noví členovia – boli pozvaní až na utorok, aby sa podpísali pod európsky kompromis, prijatý celkom nekompromisne bez nich.
Slovensko a ďalšie krajiny dokument podpísali, okrem iného preto, že sa oveľa viac ako oficiálna francúzska a nemecká pozícia priblížil tomu, čo počuť z Londýna a z Madridu: že Irak je nebepečným štátom, ktorý treba odzbrojiť, a že inšpekcie nemôžu ísť donekonečna. Kandidáti na vstup do Únie sa podpísali pod dokument napriek tomu, že deň predtým prišlo z Bruselu druhé európske zaucho, ruka bola v tomto prípade čisto francúzska. Francúzskeho prezidenta natoľko znechutili postoje strednej a východnej Európy k irackej kríze, že im odkázal, že sú detinskí a že by mali mlčať. Istý rumunský denník dnes reagoval francúzsko-anglickým titulkom: Le petit Big Brother – Malý Veľký Brat.
Otázka je, či môžu mať Chiracove výpady, nasledované podobne znejúcimi hrozbami od jeho ministerky, dlhodobejšie dôsledky – teda, či zlosť, spôsobená zauchom, nemôže predsa len prepuknúť. Jednou z možností z nich sú referendá o vstupe do Európskej únie. Nemôže ľudí Chirac a podobní európski politici natoľko uraziť, že budú hlasovať proti? Bernhard Wessels zo Slobodnej Univerzity v Berlíne hovorí, že občania nie sú hluchí.
AUDIO: „Predstavte si, že ste malá krajina, a – v porovnaní s dnešnými členmi – chudobná krajina. A nemáte také slovo, aké by ste chceli mať. A ak aj máte formálne právo, tlačia Vás s argumentami, že nedostanete predvstupovú pomoc a podobne. Ľudia samozrejme budú riadne rozmýšľať, či budú hlasovať za vstup do Únie.“
Podľa Jakuba Boratynského z Nadácie Štefana Bátoryho vo Varšave sa budú Poliaci a ďalší Stredo- a Východoeurópania rozhodovať skôr podľa podmienok vstupu do Únie než podľa výrokov, aké mal v pondelok Jacques Chirac. Dodáva ale, že dôležité môže byť načasovanie takýtchto výrokov.
AUDIO: „Bolo by však veľmi nebezpečné, keby sa takéto stanoviská objavili krátko pred referendami. Keby bolo referendum o niekoľko dní, bola by to veľmi zlá správa. Najmä ak by sa to snažili využiť protieurópske sily v krajine.“
Boratynski i Wessels v rozhovore pre Slobodnú Európu dodali, že najväčšiu škodu spôsobil Jacques Chirac sám sebe.
V tieni Chiracových slov však na chvíľu zostalo samotné zložité hľadanie spoločnej európskej pozície, a francúzsky a nemecký odklon od atlantickej jednoty v dôležitej otázke. Pre strednú a východnú Európu predstavuje najmä nemecký postoj vážny problém: Spolková republika bola od svojho vzniku spojencom Washingtonu. Nemecké noviny píšu v súvislosti so Schroederou politikou o „ego-nacionalizme“. Ten je síce momentálne prekrytý pacifizmom, ide však o veľkú zmenu v smerovaní Berlína. Upnutie sa strednej a východnej Európy na Washington má predovšetkým v tejto súvislosti svoju logiku – a prípadné členstvo v Európskej únii na tom nič nezmení.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|