Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       14. marec 2003 Koncepcia zahraničnej politiky Smeru: Perspektíva s veľkým otáznikom Milan Žitný Predstavitelia strany Smer už pravidelne kritizujú vládu kvôli jej zahraničnej politike a výraznej orientácii na USA. Zároveň má Smer veľké pochopenie pre odmietavé postoje Nemecka a Francúzska voči snahe USA čo najskôr donútiť režim Saddáma Husajna v Iraku k odzbrojeniu. Téme sa venuje v nasledujúcom príspevku Milan Žitný. Podpredseda Smeru Boris Zala ako hlavný konštruktér domácej a zahraničnej politiky strany, vyjadril nedávno veľké pochopenie pre francúzskeho prezidenta Jaquesa Chiraca, ktorý mimoriadne ostrými a hrubými slovami zaútočil na budúcich členov Európskej únie, podporujúcich USA v irackej kríze. Zalova motivácia ústretovosti voči Francúzsku či Nemecku a zároveň kritika USA vychádza z jeho projektu orientovať Smer v zahraničných vzťahoch na silné a vplyvné štáty Európskej únie. Na rozdiel od Smeru sa premiér Mikuláš Dzurinda sústredil už v minulom volebnom období na strategické spojenectvo s USA, pri zachovaní dôležitej, ale predsa len bezpečnostne nevyvinutej európskej dimenzie. Dzurindova koncepcia zreteľne vychádza z dôkladnejšieho štúdia a projektovania prognóz vo vývoji medzinárodných vzťahov, vo svetle terajších poznatkov je za ňou vidno kvalitnejšie odborné zázemie, než aké sa dá vypozorovať za konceptom Smeru. Profitom z dobrej zahraničnej politiky majú byť aj výhodné ekonomické pozície pre domáce podnikateľské kruhy na zahraničných trhoch. Smer chápe túto dôležitú dimenziu, dokonca sa aj takmer triafa do čierneho, ako ukazujú jeho programové dokumenty: "V ekonomickej oblasti bude potrebné zamerať pozornosť najmä na regionálne integračné zoskupenia krajín tretieho sveta, ktoré sú spojené s liberalizáciou obchodu s Európskou úniou. Okrem možností ekonomickej spolupráce predstavujú krajiny tretieho sveta významný potenciál pri budovaní novej globálnej architektúry medzinárodných vzťahov." Omyl Smeru však spočíva v nesprávnom vyhodnotení a odhade medzinárodného vývoja. Sústredil sa na štáty EÚ, ktoré by mali otvoriť dvere do krajín tretieho sveta. Pre ilustráciu tohto omylu môžeme uviesť ako kľúčový príklad Irak, ktorý je významným predstaviteľom tretieho sveta. Husajnov diktátorský režim vyhovuje po hospodárskej línii Francúzsku, ktoré už v sedemdesiatych rokoch začalo spolupracovať s Irakom na jeho jadrovom programe a má aj nemalý profit z ťažby irackej ropy. Nemecko má v súčasnom Iraku tiež svoje hospodárske záujmy, takže zdržanlivosť voči jeho odzbrojeniu vojenskou silou má svoju logiku: odzbrojenie pri zachovaní režimu je výhodné, vojenský zásah zmení vnútorné pomery, čím sa budú meniť i ekonomické pozície. Tento cynický prístup však prináša veľké riziká pre úspešnosť boja proti medzinárodnému terorizmu a šírenia zbraní hromadného ničenia. USA chcú Irak odzbrojiť, keďže to stále nejde inak, aj vojenskou silou, odstrániť diktárorský režim a pomôcť pri liberalizácii politických pomerov v Iraku a pri ekonomickej obnove katastrofálne zaostalej krajiny, aby nebola už hrozbou ostatným. V tejto fáze budú Francúzsko a Nemecko pravdepodobne chýbať, keďže sa aj po hodine dvanástej držia zlého Husajnovho koňa. Strana Smer kopíruje líniu spomenutých krajin, čím tiež uprednostňuje udržanie sa Husajnovho nedemokratického režimu. Už predošlá Dzurindova vláda svojou orientáciou - ale napokon aj všetci pozvaní kandidáti do NATO - na USA ako strategického partnera a hlavného garanta bezpečnosti, dostali teraz svoje krajiny do lepších pozícií na medzinárodnej scéne, než keby sa spoľahli len a najmä na štáty EÚ. Podpora priorít Washingtonu s dôrazom na zdieľanie spoločných demokratických hodnôt aj v medzinárodnom prostredí bola v tomto ohľade kľúčovým a perspektívnejším rozhodnutím. Dôsledky uprednostnenia spoločných hodnôt pred špekulatívnymi prístupmi pocítia napokon kandidátske krajiny - ako sekundárny profit - aj v oblasti ekonomiky. Po odzbrojení irackého režimu bude nasledovať revitalizácia vnútorných pomerov a hospodárskeho potenciálu Iraku. Svedčia o tom aj slová ministra obchodu USA Dona Evansa počas jeho návštevy v Bratislave koncom februára: "Ak vojna bude nevyhnutná, určite budeme mať vždy na pamäti našich priateľov, tých, ktorí stáli po našom boku a prinášali obete spolu s nami." Dodajme, že sa to týka aj Slovenska. Strana Smer vo svojom koncepte dominantnej európskej dimenzie zahraničnej politiky a ignorovaním vzťahov s USA nemá potrebnú rovnováhu. Táto nevyváženosť a špekulatívnosť majú potom, ako vidno z uvedeného príkladu, dopad aj na ekonomický život krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...