Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       24. marec 2003 Slovinské "áno" NATO i EÚ Anna Šišková Voliči jednej z najprosperujúcejších postkomunistických krajín mali v nedeľu možnosť rozhodnúť o tom, či chcú, aby sa ich krajina stala členským štátom Severoatlantickej aliancie a členom Európskej únie. Čo sa týka podpory vstupu Slovinska do Európskej únie, pochybnosti o pozitívnej odpovedi voličov takmer neboli. Obyvatelia Slovinska patrili vždy k tým, kde bola podpora pre vstup krajiny do únie stabilná. Okrem toho sa táto krajina vždy radila k najmenej problematickým kandidátom a Európska komisia jej vo svojich hodnotiacich správach v porovnaní s ostatnými kandidátmi nikdy nevyčítala veľa. Predbežné výsledky referenda, podľa ktorých sa za vstup Slovinska do únie vyslovilo 90 percent zúčastnených voličov preto nikoho nešokovali. Iná situácia však panovala okolo referenda o vstupe krajiny do Severoatlantickej aliancie. Slovinsko je zatiaľ jedinou zo siedmich kandidátskych krajín prizvaných na členstvo v Prahe, kde sa o tejto otázke konalo referendum. S rastúcou perspektívou vojny v Iraku ale podpora pre vstup Slovinska do NATO začiatkom marca klesla na mrazivých 25 percent, čo bol sedempercentný pokles oproti koncu februára. Vláda sa v kampani za členstvo v Severoatlantickej aliancii výrazne angažovala a krajinu pár dní pred referendom navštívil aj generálny tajomník Aliancie Robertson. Ten malej krajine pripomenul, že má životnú šancu, aby sa zúčastňovala na prijímaní dôležitých rozhodnutí. Pár dní pred referendom prieskumy verejnej mienky naznačovali, že Slovinci vstup do NATO schvália. K zmene verejnej mienky prispel paradoxne atentát na srbského premiéra Zorana Džindžiča, ktorý Slovincom pripomenul, že Balkán ani zďaleka ešte nie je stabilný. Slovinsku do NATO zrejme pomohli aj pohraničné incidenty s Chorvátmi, ktorí len nedávno opäť zadržali dve rybárske lode. Slovinskí politici voličom pred vyhlásením moratória kládli na srdce najmä to, aby hlasovanie o NATO nespájali s prebiehajúcou vojenskou akciou v Iraku		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...