Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       25. marec 2003 Členstvo v NATO má Slovensko na dosah, isté otázniky zostávajú okolo voľby spôsobu ratifikácie v SR Jana Pankovčínová Veľvyslanci členských štátov NATO podpíšu zajtra v Bruseli prístupové protokoly o rozšírení aliancie o sedem nových členov, vrátane Slovenska, ktoré tak formálne-právne zavŕši svoje prístupové rokovania. Tejto téme dnes bolo venované aj stretnutie premiéra s ministrami zahraničných vecí a obrany. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ako budete počuť v úvode príspevku Jany Pankovčínovej, tento krok komentoval takto: AUDIO: „Po pozvaní z pražského summitu NATO je to prvý veľký medzník v naplnení našich ambícií stať sa členom NATO. O NATO a jeho bezpečnostnom dáždniku sme v minulosti premýšľali, snívali, presviedčali, ale sme aj konali. Zajtra budeme bližšie k našej vízii bezpečného Slovenska, tešiaceho sa zárukám NATO." Od plného členstva v aliancii však ešte Slovensko delí niekoľko krokov - tak z hľadiska medzinárodného ako aj domáceho. Skutočným členom NATO sa stane až po úspešnom absolvovaní celého ratifikačného procesu. To znamená, že každá členská krajina bude musieť v najbližších mesiacoch potvrdiť svoj súhlas s rozšírením aliancie, vrátane Slovenska. Šéf diplomacie Eduard Kukan pri tom neočakáva vážne problémy: AUDIO: „Nezaznamenali sme nijaké potenciálne problémy s procesom ratifikácie v členských štátoch aliancie. Naopak, od viacerých sme počuli, že ten proces chcú ukončiť veľmi rýchle." Čo sa týka domácej scény, aj tu ešte Slovensko čaká zvládnuť niekoľko krokov. Už vo štvrtok, teda deň po bruselskom podpise prístupových protokolov, sa podľa premiéra Dzurindu zíde mimoriadne vláda, aby so vstupom do NATO vyslovila súhlas. Následne o to isté požiada aj parlament: AUDIO: „Predpokladám, že Národná rada na svojej najbližšej, tzn. aprílovej schôdzke de facto ratifikuje tieto prístupové protokoly s tým, že ich finálny podpis urobí pán prezident v okamihu poslednej ratifikácie týchto protokolov v členských krajinách." Až po podpise prezidentom a výzve NATO na uloženie listín do do depozitu v Spojených štátoch sa tak Slovensko definitívne stane členom tohto bezpečnostného zoskupenia. Hoci problémy s ratifikáciou vstupu do Severoatlantickej aliancie sa zo strany slovenského parlamentu neočakávajú - nielen koalícia, ale aj podstatná časť opozície okrem komunistov členstvo v NATO podporujú - isté názorové rozdiely sa dnes v priebehu dňa objavili v súvislosti s dátumom konania parlamentnej schôdze o tejto otázke. Ako sme už počuli, podľa predstáv premiéra má prezident dokumenty podpísať nie bezprostredne po rokovaní slovenského parlamentu, ale až po tom, ako ich odsúhlasí posledný z členských štátov. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský však už prostredníctvom agentúr reagoval slovami, že sa musí poradiť s ústavnými právnikmi o tom, či môže tento bod zaradiť do programu rokovania ešte pred tým, než sa súhlasne vyjadria členské štáty. Inými slovami, na stole sú pochybnosti, či možno ratifikovať pozvanie do aliancie pred tým, než ho definitívne potvrdia národné parlamenty krajín NATO. Slovensko však zároveň čakajú aj ďalšie kroky v tomto procese, ktoré ešte neboli zavŕšené. Hovorí premiér Mikuláš Dzurinda: AUDIO: „Napríklad v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Viete, že máme ambiciózny plán v priebehu niekoľkých rokov plne profesionalizovať armádu, a je tu ešte plno ďalších úloh, ktoré pred nami stoja, ale som presvedčený, že našim spoločným úsilím sa nám podarí tieto úlohy naplniť." Od členstva v aliancii môže Slovensko podľa premiéra očakávať v prvom rade zvýšenie bezpečnosti, ale aj investičného potenciálu krajiny, ktorý prinesie so sebou nové pracovné príležitosti, a napokon: AUDIO: „Je to možnosť podieľať sa na rozhodnutiach aliancie. Nikdy sa už nebude rokovať o nás bez nás. Bude sa rokovať buď tak, že budeme rokovať o nás sami, alebo sa bude rokovať o nás s nami. Mníchov a Jalta zostanú pre nás iba temnými stránkami minulosti. Zasadneme za spoločný stôl a budeme sa spolupodieľať na formovaní tváre euro-atlantického priestoru."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...