|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
25. marec 2003
|
Premiér a NATO: zbytočné nedorozumenie
|
Jana Pankovčínová
|
Slovensko stojí pred bránami NATO - v Bruseli zajtra veľvyslanci členských krajín podpíšu prístupové protokoly o rozšírení aliancie aj o Slovensko. (Celý proces sa dostane do ratifikačnej fázy.) Pokračuje Jana Pankovčínová.
Naplní sa tak cieľ, podporovaný koaličnými aj opozičnými stranami, s výnimkou komunistov. Naopak, nad skupinou aktivistov za vypísanie referenda o tejto otázke sa sťahujú mračná. Aj keby sa im podarilo zozbierať podpisy, čo sa im od januára nedarí, referendum už môže byť zbytočné - Slovensko už jednak na jeseň môže by v aliancii a jednak ani výsledky referenda nie sú pre parlament právne záväzné. Podobný názor tlmočil aj premiér Dzurinda:
AUDIO: "Ja sa domnievam, že už vzhľadom na dátum, v ktorom sa nachádzame, je táto akcia bezpredmetná."
Rozpačito však pôsobia názorové rozdiely, ktoré sa dnes ukázali deň pred bruselským podpisom dokumentov. Premiér prezentoval filozofiu urýchlenia záverečnej etapy: vláda odsúhlasí vstup do aliancie už vo štvrtok a požiada o to isté parlament. Ten by tak mal urobiť na aprílovej, resp. mimoriadnej schôdzi. Prezident má pritom podpísať protokoly až po tom, ako ich počas nasledujúcich mesiacov schvália národné parlamenty členských krajín NATO. Z tohto hľadiska je otázne, či ich majú slovenskí poslanci v hlasovaní predbehnúť. Z hľadiska ústavy je to jedno - dôležitý je súhlas parlamentu. Z hľadiska politického ale stoja elity pred dilemou - nebolo by slušné reagovať až na skutočný súhlas členských krajín, ako hovorí šéf parlamentu Hrušovský? Protiargumentom môže byť, že skorší súhlas poslancov môže vyslať členským krajinám signál, že občania prostredníctvom svojich poslancov o členstvo v NATO skutočne stoja a podporujú v tomto smere vládu.
Pri dobrej vôli mohol premiér tejto dileme a medializovaným názorovým rozdielom predísť „tichou" diplomaciou a dohodou s partnermi o spôsoboch postupu. Šéf parlamentu by tak nemusel termín rokovania parlamentu 1. apríla konzultovať s ústavnými právnikmi, pretože si nie je istý, či je možné potvrdiť vstup do aliancie pred ratifikáciou členskými štátmi. Túto otázku si mohli ticho vydiskutovať predtým. To, že premiér zvolil „vlastnú" cestu istého obchádzania partnerov, ktorých podpora a osobná zainteresovanosť je rovnako dôležitá ako tá vládna, nesvedčí o novej politickej kultúre či budovaní mostov dôvery.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|