Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       10. apríl 2003 Parlament ratifikoval pristúpenie SR k NATO Jana Pankovčínová Parlament podľa očakávania vyslovil súhlas s pristúpením Slovenska k Zmluve o Severoatlantickej aliancii. Už rozprava dávala tušiť, že väčšina parlamentných strán - s výnimkou komunistov, ktorí vystupovali v pléne najčastejšie - je za naplnenie tohto strategického cieľa Slovenska. Podrobnosti o hlasovaní a rozprave referuje Jana Pankovčínová. Hlasovanie, ktoré väčšina poslancov i členov vlády označovala za jedno z najdôležitejších v histórii samostatného Slovenska, preukázalo politickú zhodu všetkých koaličných a opozičných strán, s výnimkou komunistov. Zo 136 prítomných poslancov hlasovalo za vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie 124 poslancov - v zmysle ústavy pritom stačil súhlas 76-tich. Z politického hľadiska hlasovali kladne koaličné i opozičné strany - teda SDKÚ, SMK, KDH, ANO, HZDS, SMER a Klub nezávislých poslancov pod vedením Vojtecha Tkáča. Proti vstupu do NATO bolo jedenásť výlučne komunistických poslancov a jeden poslanec - Bohumil Hanzel z opozičného SMER-u - nehlasoval. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský bezprostredne na to zdôraznil, že ratifikačný proces zo slovenskej strany po rozhodnutí parlamentu zavŕši hlava štátu: AUDIO: "Je teraz len na prezidentovi republiky, aby svojim podpisom zavŕšil ratifikačný proces a aby sme všetkým členským krajinám vyslali naozaj pozitívny signál o tom, že členstvo v NATO je pre SR životne dôležitým politickým záujmom." Hrušovský zdôraznil, že by privítal Schusterov podpis čo najskôr, ako sa vráti z oficiálnej návštevy USA, pričom podľa právnikov nie je potrebné, aby čakal na koniec ratifikačného procesu v samotných členských krajinách aliancie. Hlasovanie poslancov privítal aj premiér Mikuláš Dzurinda: AUDIO: "Toto rozhodnutie znamená pre Slovensko dôsledky pozitívne nie na jeden, dva, tri alebo štyri roky, ale nepochybne určuje súradnice nášho vývoja na desaťročia." Obaja ústavní činitelia sa poďakovali za pozitívny postoj relevantnej opozícii a všetkým, ktorí sa pričinili o to, že Slovensko v očiach partnerov NATO splnilo náročné kritériá členstva. Vzhľadom na dnešné hlasovanie považuje Hrušovský, rovnako ako Dzurinda, za už zbytočnú iniciatívu občanov za vypísanie referenda o vstupe Slovenska do NATO, keďže aj jeho výsledky by v zmysle ústavy musel tak či tak odobriť parlament a ten sa už dnes vyjadril v opačnom smere, ako chce petičný výbor. Hovorí premiér Mikuláš Dzurinda: AUDIO: "Zdravý rozum hovorí, že premeškali organizátori petície tento moment. To, na čo sa chcú pýtať občanov, na to im dnes pred niekoľkými minútami poslanci Národnej rady SR dali odpoveď." Čo sa týka štvorhodinovej rozpravy, zástupcovia parlamentných strán v nej tlmočili svoj súhlas so začlenením Slovenska do NATO a podopreli ho argumentami z rôznych oblastí - od bezpečnostných, cez politické, historické i ekonomické. Z tejto plejády sa okrem výlučne odmietavého stanoviska komunistov vymykal prejav lídra opozičného SMER-u Roberta Fica, hoci členstvo v NATO jednoznačne podporil. Ostrej kritike ale zároveň podrobil predstaviteľov slovenskej vlády, koalície, ale tiež Spojené štáty americké za vojnový konflikt v Iraku. Rovnako kritizoval amerických predstaviteľov, ktorí mesiace vyčítali Slovensku neriešenie korupcie a minulý týždeň v zahraničnom výbore Senátu tvrdili, že sa s týmto problémom už vysporiadalo. Okrem iného Fico povedal: AUDIO: „Odvahou, vážené dámy a páni, nie je pridať sa k najsilnejšiemu. Odvahou je presadzovať princípy medzinárodného práva a humanity a hovoriť o veciach, ktoré sa nemusia vždy páčiť krajinám silnejším." Premiér Dzurinda prejav opozičného lídra zhodnotil takto: AUDIO: „Obsah jeho vystúpenia bol neobyčajne trápny. Snažiť sa za každú cenu vo všetkom pozitívnom vidieť, alebo prezentovať negatívne. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to kŕč. Trošku mi bolo ľúto, že strápňuje tieto chvíle." Pavol Hrušovský podobne poznamenal, že Ficova kritika sa netýkala bodu rokovania, že vláda a koalícia sa snaží problémy riešiť a dodal: AUDIO: „...a preto nemožno využívať a zneužívať takýto historický moment na takéto prejavy kritiky, ktorá nie je na mieste."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...