Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       10. apríl 2003 Parlament rozhodol o pristúpení k NATO, pretože mal k tomu politický mandát Milan Žitný S poznámkou k súhlasu NR SR o pristúpení Slovenska k Severoatlantickej zmluve sa teraz hlási Milan Žitný. Vo februárovom prieskume verejnej mienky Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu (OMV SRo) sa viac ako sedemdesiat percent občanov Slovenska vyslovilo za to, aby o vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie rozhodlo referendum. Napriek tomuto vysokému číslu sa však ani o mesiac, ani o dva mesiace neskôr, nepodarilo Petičnému výboru za vypísanie referenda o vstupe do NATO vyzbierať potrebných 350 tisíc podpisov. Logická otázka znie, kde teda sú tí občania z prieskumu, ktorí chcú plebiscit? Prečo z tých 70 percent nepodpísal aspoň minimálne potrebný počet petičné hárky? Odpoveď možno hľadať napríklad v dnešnom hlasovaní parlamentu. Okrem KSS vyslovili všetky parlamentné strany súhlas so Severoatlantickou zmluvou. Tieto politické strany mali podporu vstupu do NATO vo svojich volebných programoch, čím prevzali záväzok voči voličom a vstupom do parlamentu dostali od voličov taktiež plný mandát na túto agendu a jej úspešný záver. Začiatkom apríla protestoval šéf komunistov Jozef Ševc voči zaradeniu návrhu na ratifikáciu Severoatlantickej zmluvy na najbližšiu schôdzu NR SR, argumentujúc, že viac než polovica verejnosti si vstup do NATO neželá a občania by mali mať možnosť rozhodnúť v referende. Tvrdiac, že ide o nehorázny podvod na občanoch, Ševc fakticky popieral demokratické právo ostatných politických subjektov v NR SR na uskutočnenie ich volebných programov. Ak by mu vyhoveli, podporili by vlastne program KSS. Keby napríklad existovala politická pluralita na Slovensku už pred rokom 1989, mohlo sa už vtedy stať, že by slovenský parlament ratifikoval zmluvu o pristúpení k NATO. Potrebovalo by to len väčšinovú politickú vôľu, ale tú práve vtedy vlastnila výhradne KSS. Dnešné argumenty predsedu Ševca pochádzajú a vychádzajú z rovnakej pozície, akú mali komunisti vtedy. Okrem toho ak by sa dnes komunistom vyhovelo, čakalo by sa na výsledok referenda donekonečna. Presnejšie dovtedy, kým by petičný výbor nevyzbieral potrebný počet podpisov. Takže kvôli nesúhlasu komunistov a pomalosti petičného výboru by sa proces pristúpenia k Severoatlantickej zmluve nemohol ani uskutočniť. Ševc si zrejme ešte nestačil všimnúť, že jediná a vedúca úloha komunistickej strany v štáte neexistuje už od konca roka 1989. KSS dáva najavo, že aj dnes odmieta princípy politickej plurality ako základu systému demokracie. Rozhodujúcim a dôležitým ukazovateľom je v uvedených súvislostiach osamotenosť tohto typu myslenia a chápania politiky, ako ho v parlamente reprezentuje našťastie už iba KSS. Slovíčko "iba" si zaslúži zvýraznenie, pretože je správou všetkých ostatných parlamentných strán dovnútra krajiny i smerom von o zdieľaní základných cieľov v zahraničnobezpečnostnej agende štátu a o spoločnej politickej vôli vládnej koalície i väčšiny opozície v tomto historickom momente.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...