[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 7. september 2008


[poslat]    [tlac]   



13. apríl 2003

Mám dôvod si myslieť...

Marián Leško

Po schválení dvoch prístupových zmlúv – tej, ktorá zo Slovenska robí členský štát Európskej únie i tej, vďaka ktorej sa staneme členmi Severoatlantickej aliancie – mám dôvod si myslieť, že je pre nás ľahšie členským štátom sa stať, ako ním naozaj byť. Keďže všetky parlamentné strany s výnimkou strany komunistickej podporili prijatie Washingtonskej zmluvy, dalo by sa predpokladať, že slovenskí politici, pravda, s výnimkou komunistov, považujú svojich budúcich spojencov za partnerov, ktorým môžu dôverovať. Tento predpoklad je správny len dovtedy, kým sa hovorí o všeobecných záležitostiach budúcej spolupráce. Keď sa však spomenie niečo také konkrétne, ako je napríklad pobyt vojenských jednotiek členského štátu aliancie na území Slovenskej republiky, vtedy sa všetko zmení.

Prezident Schuster ešte pred cestou do Spojených štátov dostal od novinárov priamu a konkrétnu otázku a odpovedal na ňu v tom zmysle, že on by sa prítomnosti amerických vojsk na Slovensku nebránil. A dodal, že podľa neho by to nebol problém „ani pre ostatných ústavných činiteľov, vládu či parlament“. Ako sa ukázalo, problém to je. Je to problém napríklad aj pre predsedu HZDS. Vladimír Mečiar sa ešte pred hlasovaním o Washingtonskej zmluve vyjadril, že poslanci jeho strany podporia členstvo krajiny v NATO, ale keby išlo o umiestnenie amerických vojsk na území Slovenska, „vieme, že budeme hlasovať proti“, povedal predseda HZDS. Povedal to politik, ktorý už v roku 1993 v rozhovore s Georgeom Mitchellom, lídrom Demokratickej strany v americkom Senáte, navrhol, aby USA vyslali na juh Slovenska jeden či dva prápory svojich vojakov, lebo by to vraj pomohlo stabilizovať vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Ak vlastnú delegáciu tým iba prekvapil, tak senátora Mitchella priamo šokoval. Ak sa teraz predseda HZDS snaží zmierniť fakt, že jeho poslanci i on sám hlasoval za vstup do aliancie, vyhláseniami, že odmieta čo i len pomyslenie na to, aby sa vojaci USA ocitli na území republiky, tak to nie je nič, čo by mohlo domáceho pozorovateľa šokovať. Prekvapený by bol zrejme znovu senátor Mitchell, prečo politik, ktorý pred desiatimi rokmi sám niečo ponúkal, teraz považuje to, čo ponúkal, za neprijateľné. Navyše to vtedy ponúkal iba spriatelenej krajine, kým dnes to odmieta spojencovi z aliancie. Oveľa viac ako počínanie predsedu HZDS domáceho pozorovateľa prekvapuje skutočnosť, že na zmienku prezidenta Schustera podobným spôsobom zareagoval aj František Mikloško, kandidát KDH na úrad hlavy štátu.

V parlamentnej rozprave o zahraničnej politike štátu sa totiž vyjadril, že „prezident by sa nemal takto ľahkovážne vyjadrovať k dôležitým témam“. A ešte dodal, že nevie, aký postoj mal Rudolf Schuster k pobytu sovietskych vojsk na území Slovenska v minulosti. Ide o reakciu, ktorá je veľmi podivná, pretože porovnáva niečo, čo nie je porovnateľné. Ak by Spojené štáty, alebo niektorý iný štát aliancie, požiadal o súhlas s umiestnením vojenskej jednotky na území republiky, tak by na to zrejme mal dôvod, a Slovensko by malo právo posúdiť, či to zodpovedá aj jeho záujmom.Kto predpokladá niečo iné, predpokladá o svojich spojencoch to, čo o nich obvykle predpokladajú osoby, strany a krajiny, ktoré si o aliancii a jej členoch myslia len to najhoršie. Ak prezident Schuster vyjadril názor, že „naše príslušné orgány, ktoré by tieto veci schvaľovali, určite by s tým nemali problémy“, tak vychádzal z logického predpokladu, že si spojenci navzájom dôverujú a nepovažujú jeden druhého za hrozbu akútnu ani potenciálnu.

František Mikloško sa bude s pomocou KDH uchádzať o najvyšší post v štáte. Preto sa môže a určite aj bude kriticky vyjadrovať k tomu, čo povie alebo urobí prezident Schuster. V rámci tejto kampane by však hlavu štátu nemusel kritizovať za to, že súhlasí s niečím, čo by mohlo celkom prirodzene vyplynúť z nášho členstva v NATO.



[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print