Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. apríl 2003 Prístupový proces do NATO bez rizík, únia má otvorené otázky v bezpečnosti a inštitúciách Milan Žitný Ministerstvo zahraničných vecí dnes predstavilo svoje pozície k budúcej inštitucionálnej podobe Európskej únie a jej systému bezpečnosti. Analýzu pripravil Milan Žitný. Pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej aliancii a k Európskej únii v súčasnej záverečnej fáze neobsahuje významné prekážky. Obidva procesy majú pred sebou prakticky iba formálne udalosti. Predsa však rozšírenie únie obsahuje zásadné odlišnosti - členské štáty spoločne s kandidátskymi krajinami diskutujú o jej budúcej inštitucionálnej podobe a o zahraničnej a obrannej politike. Rozdielne názory sa zatiaľ nedostali na zhodnú pozíciu. Európsky konvent by mal dokončiť návrh novej ústavy do summitu Európskej rady v Soluni na záver gréckeho predsedníctva 20. až 21. júna. Názory veľkých a malých štátov i predsedu konventu o budúcnosti Európy Valéry Giscard d'Estainga sa ale pomerne výrazne líšia. Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan je po summite v Aténach skeptický k dosiahnutiu zhody v zmenách kompetencií a vzájomného postavenia orgánov únie už na summite v Soluni: AUDIO: "Tie názory, ktoré odzneli potom na spoločnom stretnutí veľkých štátov a tej skupiny 16 malých štátov a z úst samotného predsedu európskeho konventu, sú veľmi odlišné - jedna, druhá a on má tiež svoje názory. Ale môže to byť vyriešené, keď naozaj sa nájdu prijateľné kompromisy." Slovensko v rámci "šestnástky" malých štátov podporuje posilnenie vplyvu národných parlamentov na tvorbu európskej legislatívy, zachovanie doterajších orgánov únie s posilnením Európskeho parlamentu, ktorý by mal menovať predsedu Európskej komisie. Šestnástka "malých" nesúhlasí s predstavou "veľkých" o vytvorení funkcie prezidenta únie, ale je za zachovanie súčasného princípu rotácie predsedníctva. Najexponovanejším a najzraniteľnejším miestom agendy únie je tvorba obrannej a zahraničnej politiky. Odhalili to postoje členských i kandidátskych krajín k vojenskému zásahu voči režimu Saddáma Hussajna v Iraku. Francúzsky prezident Jaques Chirac absoloval v priebehu niekoľkých týždňov obrat od hrubo nediplomatickej kritiky kandidátov na členstvo za ich podporu vojenskému zásahu až po zhovievavosť a veľké pochopenie. Nemecký kancelár Gerhard Schröder, zjavne v reakcii na zásah medzinárodnej koalície na čele s USA a Veľkou Britániou v Iraku, pripravil zasa "trucprojekt" obrannej únie, o ktorej by mali už koncom apríla rokovať predstavitelia tzv. tvrdého jadra EÚ - okrem Nemecka Francúzsko, Belgicko a Luxembursko - ako o základe európskeho bezpečnostného systému. Minister Kukan zverejnil dnes postoj slovenskej vlády k tomuto projektu: AUDIO: "Nemyslím si, že je to spôsob, akým by sa mali v budúcnosti riešiť tak dôležité, tak závažné otázky, ako je európska obrana. Myslím si, že to spôsobí viac problémov a že to jednoducho nie je v súlade s celkovou líniou, ktorá dnes je a ktorá je zameraná na odstránenie tých rozdielov, ktoré v súvislosti s Irakom vznikli." Štátny tajomník Ivan Korčok upozorňuje na záväzok Európskej únie vytvoriť do konca tohto roka samostatnú európsku vojenskú jednotku rýchleho nasadenia v počte 60 tisíc vojakov, zatiaľ sa však práce na budovaní európskej armády ešte ani nezačali. Slovensko v rámci "šestnástky" malých štátov presadzuje zmenu súčasného práva veta v rozhodovaní na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou po rozšírení únie. Možnosť veta by zostala členským štátom v oblasti obrany a bezpečnosti, čiže obrana a zahraničná politika majú zostať v agende národných vlád a parlamentov. Nemecký projekt obrannej únie naviac kopíruje systém, podobný NATO - niekoľko členských štátov EÚ by sa zmluvou zaviazalo poskytnúť vojenskú pomoc inému členovi v prípade napadnutia. Ostatné členské štáty únie by sa mohli k tejto zmluve neskôr pridať. Už dnes ale rokujú v Paríži premiéri šiestich európskych vlád, vrátane Francúzska, o posilnení transatlantickej spolupráce v rámci NATO, čím sa nemecký projekt dostáva na slepú koľaj. Je to znamenie, že význam aliancie v Európe sa opäť posilňuje ešte pred rozšírením únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...