|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
2. máj 2003
|
Novela zákona o utajovaných skutočnostiach: Bude musieť odísť riaditeľ NBÚ spoločne s eštebákmi?
|
Milan Žitný
|
Novela zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorá by mala prísť na rokovanie parlamentu v júni, prináša veľké zmeny vo viacerých oblastiach. Téme je venovaná nasledujúca poznámka Milana Žitného.
Rozsah novely zákona o ochrane utajovaných skutočností je mimoriadny a v niektorých bodoch zásadný. Definuje bývalých príslušníkov prakticky všetkých správ československého federálneho ministerstva vnútra, ktoré riadilo najmä zložky Štátnej bezpečnosti do roku 1989, ako osoby nespoľahlivé pre bezpečnosť štátu. Rovnaké postavenie prisudzuje novela zákona bývalým príslušníkom spravodajskej služby československej armády a vedomým spolupracovníkom týchto tajných služieb. Tento faktor bude mať dopad na súčasných príslušníkov polície, SIS, vojenského spravodajstva i ostatných bezpečnostno spravodajských zložiek, ktorí pred rokom 1989 pôsobili v spomenutých útvaroch - nebudú sa môcť oboznamovať s utajovanými skutočnosťami od druhého stupňa dôverné až po najvyšší - prísne tajné. V praxi to bude znamenať ich odchod zo štátnej služby.
Novela zákona by v tomto bode nemala naraziť na väčšinový nesúhlas poslancov, dá sa skôr očakávať, že poslanci budú chcieť poznať objem finančných prostriedkov, ktoré budú príslušné rezorty musieť vyplatiť na odchodnom. Udalosti, poznamenané škandálom s odposluchmi a pochybnými personálnymi zmenani v SIS v posledných hodinách úradovania jej dnes už bývalého riaditeľa Vladimíra Mitra, však vytvorili novele v tomto bode silnú argumentačnú pozíciu.
Inú situáciu možno očakávať pri hlasovaní o zúžení okruhu osôb, ktoré by mali mať výnimku na previerky bezpečnostnej spoľahlivosti. Doteraz to bolo okolo 5000 osôb, po schválení návrhu novely zostanú len traja najvyšší ústavní činitelia plus ústavní sudcovia, ktorí nebudú musieť vypĺňať bezpečnostné dotazníky. Terajší poslanci, ktorí majú oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, sa tiež nemusia obávať dopadu novely zákona, pretože pre nich začne jej účinnosť až po zániku výkonu funkcie, najneskôr do konca roka 2006. Podobne tomu bude aj u sudcov, prokurátorov a ďalších štátnych úradníkov. Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa noví poslanci, ktorí nebudú mať previerku a budú chcieť pôsobiť vo výboroch NR SR s bezpečostnou agendou, nevyhnú celej procedúre. Hovorca Národného bezpečnostného úradu Juraj Puchý:
AUDIO: "Ak bude niekto vo výbore, v ktorom sa neoboznamuje s utajovanými skutočnosťami, tak tú previerku nebude musieť mať. Ak bude poslanec vo výbore, v ktorom sa oboznamuje s utajovanými skutočnosťami, akurát sa neoboznámi s danou utajovanou skutočnosťou. Takže je to v záujme samotných poslancov a politických strán, aby ľudí, ktorí sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, vyberali aj na základe týchto kritérií."
Najcitlivejšími bodmi novely môžu byť sedemročné funkčné obdobie riaditeľa NBÚ a samotné jeho menovanie. V prípade funkčného obdobia rozhodne parlament, vymenovanie bude v rukách vlády, ktorá predloží príslušný návrh prezidentovi republiky. Vymenovanie na sedem rokov má zabezpečiť ochranu úradu pred politickými tlakmi pri previerkach, nielen personálnych, ale aj na priemyselnú bezpečnosť, keďže sem spadajú tendre s veľkými investíciami, napríklad do bezpečnostných a informačných systémov štátu. Lobing s korupciou si rady podávajú ruky so záujmami politických strán o provízie. Časť vlády nie je naklonená súčasnému riaditeľovi NBÚ, časť ho podporuje. Možno aj preto bude v čase prerokovávania a schvaľovania novely v Bratislave šéf bezpečnostného úradu NATO, aby presvedčil zákonodarcov o potrebe novely a aby vyjadril podporu terajšiemu šéfovi úradu Jánov Mojžišovi, ktorého by kľúčové krajiny NATO rady videli vo funkcii aj po prijatí novely. Bol by to napokon "pekný" paradox, ak by musel Mojžiš odísť zo štátnej služby prakticky spolu s eštebákmi.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|