|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
9. máj 2003
|
Vývoj podľa Kukana ukázal, že noví členovia budú pre NATO prínosom
|
Monika Murová
|
Senát kongresu Spojených štátov včera definitívne potvrdil vstup Slovenska a ďalších šiestich krajín do NATO. Pri hlasovaní senátorov bol prítomný aj minister zahraničných vecí Eduard Kukan a štátni tajomníci rezortu diplomacie a obrany. Po návrate z Washingtonu informovali spoločne o svojej ceste. Slovo už má Monika Murová.
Minister Kukan sa na úvod dnešného stretnutia s novinármi vrátil k úspešnému hlasovania na pôde Kongresu. Pripomeňme, že 96-ti americkí senátori jednomyseľne odhlasovali rozšírenie Severoatlantickej aliancie o sedem krajín vrátane Slovenska. Šéfovia diplomacií Litvy, Lotyšska, Estónska, Bulharska, Rumunska, Slovinska a Slovenska sa ešte pred hlasovaním stretli s vedením Senátu, predstaviteľmi americkej administratívy a prijal ich aj prezident Georg Bush. V mene všetkých krajín na stretnutí s americkým prezidentom vystúpil práve Eduard Kukan:
AUDIO: "Na základe dohody so všetkými ďalšími partnermi som sa vyjadril, že budeme fungovať ako budúci členovia aliancie tak, aby aliancia bola súdržná a aby mohla vykonávať tie funkcie, ktoré ju čakajú v ďalšom vývoji medzinárodnej situácie a v prípadoch vzniku konfliktov v jednotlivých regiónoch. Ubezpečil som USA, že v týchto siedmich krajinách budú mať priateľa, spojenca a partnera."
Niekoľko rokov sa na integrácii Slovenska do NATO podieľa aj štátny tajomník ministerstva obrany Rastislav Káčer.
AUDIO: "96:0 bol fantastický výsledok hlasovania, ale tá symbolika tu naozaj je. Symbolika dôvery, jednoty, znovu zjednocujúcej sa Európy a budúcnosť transatlantických vzťahov, budúcnosť bezpečnosti a prosperity tohto kontinentu, ktorého my sa stávame plnohodnotou súčasťou."
V každom prípade, sedem krajín vstupuje do aliancie v iných podmienkach, aké boli napríklad v roku 1999, kedy sa NATO rozšírilo o Česko, Maďarsko a Poľsko. V súčasnosti sa oveľa viac diskutuje o budúcnosti aliancie, ďalších vzťahoch medzi Európou a USA, ktoré boli vývojom v Iraku naštrbené a o podstate transatlantickej bezpečnosti ako takej. O týchto témach sa hovorilo aj vo Washingtone. Počúvate ministra Kukana:
AUDIO: "Vývoj ukázal, že nové členské krajiny budú prínosom pre alianciu. Tak to dnes zásadne hodnotí americká administratíva a americký kongres."
Podľa Kukana sa v rozhovoroch konštatovalo, že pôsobenie aliancie sa rozšírením ani zďaleka nekončí. Opäť šéf diplomacie:
AUDIO: "Určite bude jej činnosť potrebná tam, kde bude treba podržať demokratické princípy, kde bude potrebné riešiť také konfliktné situácie, ktoré by prinášali utrpenie pre ľudí, či ničenie materiálnych hodnôt. Takže sa hovorilo o tom, že operácie mimo územia aliancie, že sa bude v budúcnosti s nimi rátať."
Slovenskí diplomati so svojimi americkými partnermi neobišli ani otázku Európskej obrannej únie, ktorá by podľa jej iniciátorov Nemecka, Francúzska, Belgicka a Luxemburska mala posilniť Európu. Podľa pozorovateľov a mnohých diplomatov by však bola len duplicitnou organizáciou voči NATO, ak nie dokonca priamo jej konkurenciou. Podľa ministra Kukana predstavitelia USA síce vyjadrujú pochopenie voči záujmom Európy hrať väčšiu úlohu pri obrane svojho kontinentu, v každom prípade by sa to ale malo diať v spolupráci s USA.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|