Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       12. máj 2003 Senát USA ratifikoval vstup SR do NATO: Ako sa Slovensko zhostí svojich deklarovaných úloh? Milan Žitný Senát USA schválil vo štvrtok vstup Slovenska a ďalších šiestich krajín do Severoatlantickej aliancie. Za vstup hlasovalo všetkých 96 senátorov. Okrem SR majú do NATO vstúpiť Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko. Nasledujúcu poznámku k téme pripravil Milan Žitný. Ostatné rozšírenie Severoatlantickej aliancie o tri bývalé štáty komunistického bloku - Poľsko, Českú republiku a Maďarsko - bolo dôsledkom, či reakciou na pád železnej opony, znovuzjednotenie Nemecka a vojny na území bývalej Juhoslávie na začiatku 90.rokov. Nadchádzajúce rozšírenie aliancie o ďalších sedem bývalých komunistických krajín vrátane Slovenska má už iné pozadie - základná agenda rozširovania pásma bezpečnosti v Európe smerom na východ bola doplnená o úlohy boja proti terorizmu. Spory medzi USA a niektorými európskymi členmi NATO okolo vojny v Iraku priniesli aj novú úlohu, ktorú sa rozhodli vziať na svoje plecia budúci siedmi členovia aliancie - úlohu sprostredkovateľa medzi oboma stranami sporu. Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan v mene pristupujúcich krajín ponúkol, že noví členovia aliancie zohrajú úlohu "vyrovnávača" vo vzťahoch USA a Európskej únie. Zároveň na minulotýždňovom stretnutí prezidenta USA Georgea Busha s predstaviteľmi pozvaných krajín vo Washingtone zaznelo odmietavé stanovisko k vytváraniu novej obrannej únie, ktorá by chcela nahradiť NATO v Európe. Pre nových členov NATO, ktorí sa stanú na budúci rok aj členmi EÚ, nebude jednoduché splniť deklarované úlohy, či už na poli boja s terorizmom, alebo v diplomacii pri odstraňovaní nezhôd v euroatlantickom priestore. Mechanizmy na tieto predsavzatia ešte len musia vzniknúť, rozsah potrebných nástrojov siaha od vytvorenia a riadenia profesionálne pracujúcich bezpečnostno spravodajských útvarov v nových členských krajinách až po diplomatické inštrumentárium, ktoré by si osvojili všetky nové členské štáty, bez ohľadu na to, aká vláda práve v tej ktorej krajine vládne. Senát Kongresu Spojených štátov amerických svojím kladným rozhodnutím dal signál, že ratifikácii prístupových protokolov už prakticky nič nestojí v ceste. Otvorenou otázkou je ešte ratifikácia v tých európskych krajinách NATO, ktoré sa dostali s USA do sporu v otázke Iraku. Kríza vzťahov v euroatlantickom priestore sa môže dnes zdať slovenskej diplomacii ľahko riešiteľným orieškom, po vstupe do oboch zoskupení však eufóriu z doterajších úspechov nahradí realita, známa pod pojmom tvrdá každodenná práca. Prakticky nastáva tento moment už teraz, keďže základné úlohy, vyplývajúce z prístupových procesov, má Slovensko úspešne za sebou. Na rade sú sofistikovanejšie úlohy, napríklad personálne otázky v bezpečnostných a spravodajských štruktúrach štátu, ktoré budú niesť bremeno riešení. Slovensko bude teraz musieť vyriešiť napríklad problém úbytku kádrov v policajných, spravodajských a ďalších útvaroch, ktoré sa podieľajú, alebo budú podieľať na boji proti terorizmu. Návrh novely zákona o utajovaných skutočnostiach nesie v sebe totiž podmienku vyradenia veľkého množstva príslušníkov z týchto útvarov, ktorí do roku 1989 slúžili v zložkách federálneho ministerstva vnútra bývalého Československa. Na miesta odchádzajúcich príslušníkov bude potrebné okamžite dať nové kádre. Zásadná otázka znie: Kde ale sú a odkiaľ ich vziať?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...