|
|
| |
|
Dnes je piatok, 22. august 2008 |

|
|

|
7. júl 2003
|
Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku vydala štyri zaujímavé publikácie
|
Milan Žitný
|
Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) predstavila dnes štyri publikácie, ktoré sa zaoberajú medzinárodným terorizmom, významom trendov Európskej únie pre Slovensko, či vzťahmi Európskej únie a krajín strednej a východnej Európy s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Bližší pohľad na ne prináša v nasledujúcom príspevku Milan Žitný.
Prvou publikáciou SFPA je "Medzinárodný terorizmus" autora a výskumného pracovníka Ivo Samsona s podtitulom "Implikácie pre Slovensko". Samson analyzuje slovenské skúsenosti s medzinárodným terorizmom najmä vo vzťahu k teroristickému útoku 11.septembra 2001 voči USA a prijatým opatreniam po ňom:
AUDIO: "Slovensko bolo čiastočne nepripravené na takýto útok. Koniec koncov ani nemalo legislatívu, ktorá by sa nejakým spôsobom dotýkala charakteru teroristického útoku. V slovenskej legislatíve pojem ´teroristický útok´ a trestanie, stíhanie teroristického útoku, v tom čase vôbec nebol zakotvený. Ten sa do slovenskej legislatívy dostal práve až po týchto útokoch v roku 2001."
Samson uvádza ako jedinú skúsenosť Slovenska s terorizmom po vzniku samostatného štátu zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska v roku 1995 a následné zavraždenie Róberta Remiáša v roku 1996. Autor - citujúc aj rozsudok Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, ktorý konštatoval, že na zavlečení sa podieľali slovenské štátne orgány - zdôrazňuje, že definitívne neoznačenie a neodsúdenie páchateľov v dôsledku tzv. Mečiarových amnestií môže posilňovať nebezpečný precedens v motíve beztrestnosti pre teroristické útoky v budúcnosti. Samson pri analýze stavu pripravenosti Slovenska čeliť medzinárodnému terorizmu cituje často i články rozhlasovej stanice Slobodná Európa.
Popri periodiku Slovak Foreign Policy Affairs, v ktorej venuje SFPA pozornosť 10.výročiu rozdelenia Československa, vydala spoločnosť publikáciu viacerých autorov pod názvom "Európska únia dnes". Ide o rozšírenú reedíciu z roku 2001 v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrom pre európsku politiku, kde čitateľ dostáva prehľad súčasnej štruktúry únie, kompetencií orgánov, vývoj a vzťahy vnútri únie. Výrazne provokatívnejší obsah prináša štvrtá publikácia "Východná politika rozšírenej Európskej únie", ktorá sa venuje vývoju vzťahov s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom z perspektívy krajín visegrádskej štvorky. Alexander Duleba - v publikácii reprezentuje slovenskú časť autorov z V-4 - považuje tento príspevok do diskusie o vzťahu USA a západnej Európy k východnej Európe za dôležitý, pretože Západ má najmä k Rusku vrelejší vzťah než nové demokracie v strednej Európe:
AUDIO: "Záujmy našich krajín sa v budúcnosti, ale vlastne už aj v súčasnosti, budú viac dotýkať toho, ako tú východnú politiku robí Európska únia, než USA. Pretože EÚ plánuje aj svoje programy pomoci svojím vonkajším partnerom na základe nejakého hodnotenia, čo v týchto krajinách vlastne prebieha, na čo tú pomoc treba sústrediť a akým spôsobom ju smerovať."
Únia sa podľa Dulebu dopúšťa voči spomenutým východným krajinám dvojkoľajnosti - na jednej strane kladie dôraz na politiku hodnôt občianskej spoločnosti, na druhej strane zasa aplikuje politiku pragmatického prístupu k politickým režimom, ktoré nespĺňajú západné kritériá otvorenej spoločnosti.
Milan Žitný, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|