|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|

|
26. september 2003
|
Ivo Samson: Slovensko môže byť považované za slabý článok NATO
|
Jana Pankovčínová
|
Hovorca NATO i slovenskí vládni predstavitelia včera odmietli článok britského magazínu Jane´s Intelligence Digest, podľa ktorého by mohol byť v súvislosti so snahou premiéra o odvolanie šéfa NBÚ Mojžiša pribrzdený proces ratifikácie vstupu Slovenska do NATO a tiež, že majú byť slovenskí predstavitelia izolovaní v rámci prostredia aliancie. V téme pokračuje Jana Pankovčínová.
Analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson sa domnieva, že odmietavé reakcie hovorcu NATO ešte neznamenajú, že Slovensko bude po svojom vstupe v aliancii považované za rovnoprávneho člena. V postavení akéhosi druhoradého člena aliancie bolo pred časom Grécko, keď istý čas nedostávalo niektoré utajované údaje z NATO pre podozrenie, že by mohli uniknúť do nepovolaných rúk mimo aliancie. Podľa Iva Samsona „druhoradé“ postavenie Slovensku síce nehrozí, lebo aliancia sktriktne nepozná pozíciu prvoradosti a druhoradosti, ako však dodáva:
AUDIO: „Ale NATO pozná pozíciu, kde krajina je síce plnoprávna, ale kde sa s ňou zaobchádza a narába ako s krajinou, ktorá nemá plnú dôveru. Čo je prípad Grécka z histórie nedávnej a čo je dlhodobejšie, to je prípad Turecka. Bolo by nešťastné, keby Slovensko, ktoré veľmi výrazne zlepšilo svoje skóre po roku 1998-99, sa zrazu dostalo do takejto pozície člena, ktorý síce nie je formálne druhoradý, ale ktorý je čiastočne izolovaný alebo ktorý je považovaný za slabý článok v NATO. A toto, domnievam sa, nebolo nikým dementované ani z oficiálnych miest.“
Do istej pozície izolovanosti v rámci vnútorných mechanizmov aliancie sa môžu dostať aj iné pristupujúce či dokonca členské krajiny, ak sa ukáže, že majú problémy dodržiavať pravidlá -napríklad s narábaním s utajovanými skutočnosťami, čo je momentálne slovenský problém. Má ho však v tomto smere aj Bulharsko či Rumunsko. Ivo Samson súhlasí, že je vnútornou vecou slovenskej vlády, kto stojí na čele Národného bezpečnostného úradu, dôležité však je, aby to bola dôveryhodná osoba doma aj v zahraničí, pretože práve NBÚ plní úlohy nielen na domácej pôde, ale aj vo vzťahu k NATO a Európskej únii. Na otázku, ako môžu partneri v aliancii vnímať rozporuplné informácie zo Slovenska, že premiér sa mohol dostať k utajovaných skutočnostiam súvisiacich s bezpečnostnou previerkou šéfa NBÚ a že mu ich neoprávnene mala poskytnúť tajná služba, Ivo Samson odpovedal:
AUDIO: „Nechcem hovoriť alibi pre Slovensko - toto sú problémy, ktoré sa vyskytujú aj v stabilných demokraciách, ale Slovensko je v celkom inom postavení - Slovensko je krajina, ktorá dohnala čo zmeškala a teraz bola na určitý sľub pozvaná do NATO. A tento sľub podľa môjho názoru určitým spôsobom paralyzovala tým, že inštitúcia a človek na jej čele, ktorí boli kvitovaní ako dôveryhodní, jednoducho boli odstavení.“
Otázkou je, či sú kandidátske krajiny pripravené po vstupe do aliancie realizovať svoje záväzky, neznižovať akcieschopnosť NATO, alebo skôr budú trpenou „skupinkou“, pred ktorou si členské krajiny budú dávať pozor, Na to Ivo Samson odpovedal:
AUDIO: „Toto je otázka, ktorá je hypotetická. Krajiny, ktoré sú prijímané do NATO, sú krajiny veľmi rôznorodé. Teoreticky sú lepšie pripravené na vstup ako Poľsko, Maďarsko a Česko. Ale v čom sú horšie pripravené, je práve táto najviac citlivá oblasť, ktorá sa týka utajovania utajovaných skutočností. Hoci aj tu existujú rozdiely - je rozdiel medzi Estónskom, Slovinskom na jednej strane a Rumunskom, Bulharskom a Slovenskom na druhej strane. To sú tri problémové krajiny v tomto novom balíku prijímaných krajín, ktoré majú problémy práve s transparentnosťou pri udržiavaní v tajnosti utajovaných skutočností.“
Jana Pankovčínová, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|