Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. október 2003 Európska bezpečnostná a obranná politika stále budí obavy NATO Ahto Lobjakas, Peter Gabaľ Dvojdňové rokovanie veľvyslancov Európskej únie a NATO v Bruseli malo začiatkom týždňa vyjasniť a uhladiť rozdiely v úvahách o tom, kam má smerovať európska obranná politika. Hoci sa včera stretnutie skončilo slovami zhody a uistenia o úzkej spolupráci, z vyjadrení čelných predstaviteľov oboch inštitúcií vyplýva, že problematické body zrejme naďalej zostanú na stole. Dianie v Bruseli sledoval náš tamojší korešpondent Ahto Lobjakas, pre slovenské vysielania jeho zistenia spracoval Peter Gabaľ. V pondelok a utorok sa v Bruseli zišli veľvyslanci tridsiatich štátov, ako členov NATO, tak aj súčasných i budúcich členov Európskej únie. Príznačné je, že takmer polovicu – teda presne 14 krajín, zastupovali veľvyslanci dvaja. Vzhľadom na minuloročné pozvanie siedmich nových kandidátov do Severoatlantickej aliancie by vzájomné prepojenie oboch inštitúcií malo v priebehu najbližších rokov stúpať na ešte oveľa vyššiu mieru. Logicky by mal z toho vyplývať záujem na plnej dôvere a úzkej spolupráci v tých otázkach, ktoré obe inštitúcie spájajú popri spoločnom členstve i vo vecnej rovine. Takýto priebeh rokovania po jeho skončení popísal i generálny tajomník NATO George Robertson: AUDIO: "Toto stretnutie opäť demonštrovalo, že vzťahy medzi našimi dvoma inštitúciami sú úzke a plne transparentné, že sú obe oddané spoločnej práci na budovaní bezpečnosti v Európe a samozrejme i mimo Európy." Hlavným problémom uplynulých týždňov bolo plánovanie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá najmä u Spojených štátov vyvoláva isté obavy z oslabovania NATO. Podľa lorda Robertsona však na stretnutí panoval silný spoločný pocit, že treba zabrániť akejkoľvek zbytočnej duplicite a prípadnej konkurencii oboch inštitúcií. AUDIO: "Po dnešnom stretnutí som presvedčený, že Európska únia bude s Alianciou užšie konzultovať svoje úvahy o všetkých otázkach, ktoré sa týkajú NATO a európskej bezpečnosti a skutočne - diskusia, ktorú sme mali o Solúnskom dokumente o európskej bezpečnosti, je dobrým príkladom otvorených a úzkych vzájomných konzultácií." Šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Javier Solana síce neoponoval, ale zároveň sa vyhol poznámkam na tému duplicity, súťaže a trasparentnosti, a dával dôrazy celkom inde: AUDIO: "Ale rád by som tiež povedal, že Európska únia bude posilňovať spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Rozhodli o tom európski lídri a my budeme v tomto smere pokračovať. Vzťah medzi NATO a úniou nie je ´buď-alebo´. A tak posilnenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie – keďže väčšina štátov únie sú zároveň členmi NATO – bude to znamenať i posilnenie Aliancie." Problémom zostávajú otázky plánovania a velenia, kde Európska únia smeruje k vytváraniu vlastných kapacít a štábu. Ale práve preto, aby nedochádzalo k obávanej duplicite a oslabovaniu NATO, ponúkla už Aliancia riešenie, zdôrazňuje generálny tajomník NATO George Robertson: AUDIO: "V otázkach plánovania už máme usporiadanie ´Berlín Plus´, podľa ktorého má Európska únia automatický a bezvýhradný prístup k plánovacím kapacitám NATO. Fungovalo to dobre a funguje to v praxi na pôde bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, kde má únia svoju monitorovaciu misiu. Usporiadanie ´Berlín Plus´ uznáva, že Európska únia môže a bude vykonávať samostatné operácie – a to sa predvídalo už v čase, keď som ešte ako britský minister obrany zastupoval jednu zo strán britsko-francúzskej dohody v roku 1998." Zdá sa však, že ponuka NATO v Európskej únii nenachádza dostatočnú odozvu. Šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Javier Solana i včera trval na potrebe vytvorenia vlastných plánovacích kapacít a štábu: AUDIO: "Dovoľte mi pripomenúť, ako už konštatoval generálny tajomník, možnosť samostatných operácií Európskej únie. Jednu sme už vykonali, a to v Kongu. Myslím, že bola veľmi úspešná, a prirodzene, aby sme to mohli robiť, je tu dnes potreba mať plánovacie kapacity, a prípadne veliteľstvo. Dnes využívame velenie jednej z členských krajín, a je niekoľko krajín, ktoré chcú multinacionalizovať velenie pre potreby únie a to je to, k čomu sme dospeli." Severoatlantická aliancia, ako zdôrazňoval i jej politický šéf George Robertson, však považuje za dôležitejšie, aby sa únia namiesto vlastného plánovania a štábu či velenia zameriavala na iné dôležité otázky: viac skutočných vojakov a menej papierových armád, doprava jednotiek na veľké vzdialenosti, tankovanie za letu, logistická podpora - to by podľa Robertsona dnes mali byť priority oboch strán.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...