Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       21. november 2003 Dvaja ministri obrany z jednej strany - rozdielne koncepcie Milan Žitný Minister obrany Juraj Liška navšívil dnes prezidenta Rudolfa Schustera, aby ho informoval o koncepcii vzdušných síl, zastúpení v mierových misiách i 2 percentách HDP na obranu. Téme venuje pozornosť Milan Žitný. Krátko potom, čo súčasný minister obrany Juraj Liška vystriedal svojho straníckeho kolegu Ivana Šimka, sa zdá, že ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Rozdiely v prístupoch bývalého i úradujúceho ministra k agende obrany sa líšia vo viacerých otázkach, a to dosť zásadne. Ivan Šimko zadal príslušnej komisii úlohu vypracovať koncepciu vzdušných síl s tým, že základom vojenského letectva nebudú stíhačky. Ide o tzv. nulový variant, v ktorom Šimko vychádzal z potreby radikálne obmedziť finančné výdaje tam, kde nejde o kľúčové priority pri reforme ozbrojených síl. Slovensko ako člen NATO sa podľa Šimka malo podieľať spoločne so susednými členskými štátmi na modernizácii existujúcich vrtuľníkov a nenakupovať žiadne stíhacie stroje. Ruské stroje, ktoré v súčasnosti letectvo má, sú amortizované, komplikácie s ich prevádzkou spôsobujú opakujúce sa problémy s dodávkami náhradných dielov od výrobcu. Šimko však narazil s nulovým variantom na silnú leteckú lobby tesne predtým, než bol odvolaný z funkcie. Jeho nástupca Liška, ktorý pochádza z Trenčína, kde má vojenské letectvo silné zázemie, už týmto tlakom odoláva menej. Naznačujú to i slová prezidentovho hovorcu Jána Füleho, ktorý informoval Slobodnú Európu o obsahu rokovania ministra obrany s prezidentom: AUDIO: "Neprichádza do úvahy ten tzv. nulový variant, to znamená, že Slovenská republika by nemala žiadne stíhacie letectvo..." O koncepcii ešte nie je rozhodnuté definitívne, pretože komisia zatiaľ neuzavrela prácu na nej, je ale zrejmé, že odchodom Šimka z funkcie sa vývoj posunul smerom k leteckej a vojensko priemyselnej lobby. Kľúčom k udržiavaniu existujúcich stíhačiek sú deblokácie ruského dlhu, ktoré už tradične sprevádzajú rôzne manipulácie pochybných sprostredkovateľov deblokácií a tým sú i zdrojom nemalej korupcie. Exminister Šimko mal v úmysle urobiť rozsiahle zmeny na viacerých miestach, aj v oblasti leteckých opravovní, ktoré by sa "nulovým variantom" museli tiež transformovať a preorientovať ťažisko svojej doterajšej náplne na menej atraktívnu oblasť. Minister Liška už pred svojím nástupom do funkcie dal zasa verejne najavo, že zbrojárskych lobistov z Trenčína nebude ignorovať. Svedčí o tom i čerstvá schôdzka ministra so zástupcami Združenia obranného priemyslu (ZOP). Liška prejavil ochotu spolupracovať so ZOP, ktoré navrhlo dokonca začlenenie združenia do systému vyzbrojovania Ozbrojených síl SR aj v súvislosti s prehodnocovaním Modelu 2010. Združenie by malo mať dokonca priestor pre prezentáciu pri príprave a organizácii zahraničných návštev v rámci rezortu. Tento fakt je neprehliadnuteľný. Zatiaľ čo Šimko sa usiloval o to, aby hlavné slovo pri koncepcii Ozbrojených síl SR mali politické rozhodnutia, ktoré sa odvíjajú od zahraničnopolitických zadaní vlády a od záväzkov v rámci NATO, Liška sa vracia do minulosti k systému, kde lobisti určovali, čo ozbrojené sily potrebujú, čo a kto bude nakupovať a kto bude čo predávať. Možno preto s istotou očakávať, že ani ďalšia Šimkova "novela" - dôsledné podriadenie Generálneho štábu OS SR ministrovi - sa neuskutoční. Tieto koncepčné zmeny sa nemôžu nepremietnuť do oblasti reformy ozbrojených síl, ale i finančnej oblasti, čo už súvisí priamo s nejasne profilovanou rozpočtovou kapitolou rezortu obrany. Nové vedenie rezortu už nie je vedené vlastnými, originálnymi politickými konceptmi, ale dostáva sa do vleku tých záujmov, ktoré Liškov predchodca Šimko začal okliešťovať. Pre generálov a ZOP je minister Liška zjavne ľahšou, ak nie veľmi ľahkou korisťou. Milan Žitný, RFE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...