[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  

[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[rusko]
[svet]


[kaleidoskop]
[host slobodnej europy]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]
 
Dnes je piatok, 29. august 2008


[poslat]    [tlac]   



10. august 2001

Demokrati kritizujú Bushovu zahraničnú politiku

Fedor Sutoris, Washington

Náš americký spolupracovník Fedor Sutoris hovorí o kritike zahraničnej politiky prezidenta Busha v prejave vplyvného senátora Toma Daschla.

Vedúci opozičnej Demokratickej strany v Senáte Tom Daschle vo štvrtok v dlhšom prejave kritizoval Bushovu zahraničnú politiku. Senát ju pritom môže vo viacerých prípadoch ovplyvniť: buď -- a to zriedkavejšie -- schválením iných cieľov, alebo len zamietnutím prezidentových návrhov, či odkladom hlasovania. Opozícia má v Senáte prevahu. Daschle do veľkej miery zopakoval námietky, ktoré vyslovil pred týždňom vedúci demokratov v Snemovni reprezentantov Richard Gephardt -- že Bushova politika neberie dostatočne do úvahy postoje iných krajín, čím sa podľa Daschla vzdáva vedenia medzinárodného spoločenstva.

Časť Dashlovho prejavu sa bezprostrednejšie týkala strednej a východnej Európy. Prezidenta kritizoval, že hovoril o dobrom osobnom pocite z ruského prezidenta Vladimira Putina a neodsúdil verejne ruské zákroky proti nezávislým oznamovacím prostriedkom a postup v Čečensku. Biely dom vraj politiku voči Kremľu priveľmi zakladá na spore o protiraketovej obrane.

No kým senátor Daschle -- podobne ako veľa opozičných politikov -- hovoril znova o svojich pochybnostiach o jej význame, v jeho prejave bola badateľná zmena dôrazu. Daschle predpokladá, že ničivé nálože sa budú teroristi usilovať do Spojených štátov skôr nejako prepašovať, než že by ich sem vystrelili balistickou raketou. Ale aj takúto hrozbu pokladá za možnú, a preto skúmanie rozličných spôsobov obrany pred ňou schvaľuje. Navrhol však, aby sa rozpočet na protiraketovú obranu zvýšil nie o Bushom navrhovaných 57%, ale len o 10%, a aby sa takto ušetrená suma využila na iné programy prospievajúce bezpečnosti Spojených štátov. Napríklad navrhol znova rozšíriť pomoc Rusku pri likvidácii jadrových zbraní a rozvinúť americkú obranu pred raketami s plochou dráhou letu, ktoré podľa neho predstavujú v rukách teroristov bezprostrednejšie nebezpečenstvo než balistické rakety.

Daschlove názory sú bezpochyby významné pri úvahách Kremľa o tom, do akej miery bude prezident Bush schopný presadiť v Senáte financovanie výskumu protiraketovej obrany. No prípadné pochybnosti by Moskvu od hľadania porozumenia s Washingtonom nemali odradiť, pretože výskum môže pokročiť do štádia, keď bude v rozpore so Zmluvou o balistických raketách zvanou ABM, aj pri financovaní, aké navrhuje Daschle. Moskva by potom stratila príležitosť byť priamejším účastníkom zrejme sa rodiacich nových bezpečnostných vzťahov vo svete. Z hľadiska cieľov Bratislavy sú významné Daschlove slová, že dnešnú Severoatlantickú alianciu treba prispôsobiť budúcim potrebám Európy a že jeho Demokratická strana rozšírenie NATO odporúča a podporuje.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print