Dnes je nedeľa, 7. september 2008       14. august 2001 Šéf Pentagonu v Moskve Eva Rajecká V pondelok sa uskutočnila prvá návšteva amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda v Moskve. Jeho dvanásťhodinové rozhovory s ruským prezidentom Putinom, ministrom obrany Ivanovom a s inými ruskými činiteľmi neviedli k nijakým výsledkom vo veci amerického návrhu na "odstavenie" antibalistickej dohody z roku 1972 a ruského súhlasu s novým americkým obranným raketovým systémom. Hovorí Eva Rajecká. Po sľubnom janovskom stretnutí prezidenta Busha s ruským predstaviteľom Putinom a po následnej návšteve Bushovej bezpečnostnej poradkyne Condoleezzy Riceovej v Moskve, bola cesta ministra Rumsfelda tretím pokusom v procese presvedčiť ruských predstaviteľov, aby sa politicky a bezpečnostne preorientovali na novú globálnu situáciu, ktorá vznikla po odstránení dvoch proti sebe stojacich politických systémov. Na tlačovej konferencii po ukončení rozhovorov sa rozdielne postoje oboch strán prejavili aj verejne. Minister Donald Rumsfeld zopakoval dôvody amerických návrhov, namierených proti nedôveryhodným štátom, zo strany ktorých hrozí bezpečnostné riziko: AUDIO: "S ohľadom na rozšírenie zbraní hromadného ničenia a na možnosti ich použitia, Spojené štáty došli k uzáveru, že je múdre nevystavovať sa už dlhšie zraniteľnosti balistickými raketami.Je zrejmé, že nehovoríme o systéme, ktorý by mohol zneškodniť stovky, či dokonca tisíce nukleárnych zbraní.Máme na mysli ich malý počet pochádzajúci z týchto nespoľahlivých krajín." Je však evidentné, že Rusko zatiaľ nezdieľa americké stanovisko, lebo je zrejmé, že severná Korea, Irán, Irak, Líbia či iné podobné štáty neprechovávajú k Rusku nepriateľské postoje, práve naopak, Rusko je a vždy bolo jedným z ich najstabilnejších bezpečnostných, politických a obchodných spojencov. Podobne sa zatiaľ novej americkej vláde nepodarilo presvedčiť ruské vedenie, že nastala taká zmena vo vzájomných vzťahoch, ktorá robí z väčšiny predchádzajúcich vzájomných bezpečnostných dohôd anachronizmus. Ruské stanovisko zdôvodnil prezident Vladimír Putin nasledovne: AUDIO: "Poznáte náš postoj k dohode o protiraketovej obrane ABM z roku 1972. Pre nás je absolútne spojená ako so zmluvou Start 2 tak aj so zmluvou Start 1. Toto chcem zdôrazniť. Preto by sme radi mali vojenské a technické podmienky návrhov, na ktorých sa pracuje na americkom ministerstve obrany." Putin však vyjadril nádej, že jeho janovské kontakty s prezidentom Bushom nakoniec povedú k dohode o znížení súčasného počtu nukleárnych zbraní na oboch stranách. Toto zníženie predvídala aj zmluva START 2, ktorá však nebola zatiaľ ratifikovaná. Sporadicky obe strany vyjadrovali svoj úmysel zredukovať počet nukleárnych hlavíc z pôvodných vyše 6000 na necelých tri a pol tisíc. Clinton a Jelcin sa dohodli na znížení hlavíc na úroveň dva a pol tisíc na oboch stranách, ba prezident Putin spomenul ochotu znížiť tento arzenál až na 1500 nukleárnych hlavíc. Ale americký minister nepredložil zatiaľ nijaké konkétne návrhy v tomto smere, hoci poznamenal, že v najbližšej budúcnosti, po vypracovaní ministerskej správy podá prezidentovi Bushovi návrh o koľko si budú môcť Spojené štáty dovoliť znížiť počet týchto zbraní. Ako to naznačil aj ruský minister obrany Ivanov, zrejme až potom bude ruské vedenie ochotné hovoriť o rozmiestňovaní novej raketovej obrany. Pre Spojené štáty je v tomto štádiu dôležité, že Rusko ponecháva dvere naďalej otvorené. Naznačil to aj prezident Putin: AUDIO: "Naozaj dúfame, že nedávne kontakty na vysokej úrovni, ktoré sme mali, a ktoré som už spomenul povedú k dohodám na poli útočných a obranných zbraňových systémov." Putin stanovil svoje podmienky. Vyhlásil, že rokovania sa posunú keď dostanú špecifické návrhy o počte ofenzívnych zbraní, o harmonograme znižovania hlavíc a keď sa obe strany dohodnú na overovaní, transparentnosti a na opatreniach budujúcich vzájomnú dôveru. Znamená to, že Putin naďalej trvá na tradičnej forme starých, zdĺhavých rokovaní, ktorým sa americká strana chcela vyhnúť všeobecnejšou ponukou zvýšenia amerických investícií v Rusku, a za určitých podmienok spoluprácou v niektorých oblastiach raketovej obrannej technológie. Po najnovších rozhovoroch ministra obrany Rumsfelda je jasné, že rokovania budú pokračovať aj napriek americkej výstrahe, že už niektoré pokusy s novým americkým systémom budú znamenať porušenie starej dohody o protiraketovej obrane. Ruské vedenie nemá iné možnosti, ale ani americké vedenie nemôže nechať bez povšimnutia vlažné prijatie ich návrhov zo strany európskych a severoatlantických spojencov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...