|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|

|
17. august 2001
|
Rumsfeld: Rusko nie je nepriateľ, Amerika NMB potrebuje
|
Fedor Sutoris, Washington
|
Náš americký spolupracovník Fedor Sutoris hovorí o prvom obsiahlejšom rozhovore amerického ministra obrany Rumsfelda po návrate z Ruska, v ktorom uviedol pomerne jasné príklady názoru Bieleho domu na americko-ruské vzťahy po páde komunizmu.
Americký minister obrany Donald Rumsfeld v televíznom rozhovore povedal, že Kremeľ pristupuje k Západu s rozličnými podozreniami, pretože zostáva do určitej miery v zajatí myslenia z čias studenej vojny. Keďže Washington Moskvu za nepriateľa nepokladá, nevidí ani dôvody na osobitné strategické zmluvy, aké mávali za vlády sovietskeho komunizmu za cieľ znižovať napätie. Rumsfeld to prirovnal k vzťahom Spojených štátov napríklad s Francúzskom alebo Mexikom. Ani s nimi Biely dom nevyjednáva strategické zmluvy a Paríž či Mexico City tiež nepokladajú témy ako "zachovanie možnosti vzájomného zničenia" za zmysluplnú súčasť svojich vzťahov s Washingtonom.
Ruské úsilie zachovať si zotrvávaním na strategických dohodách so Spojenými štátmi osobitné medzinárodné postavenie aj v 21. storočí podčiarkol v utorňajšom rozhovore v americkej televízii podpredseda Výboru ruskej Dumy pre obranu Aleksej Arbatov. Rusko podľa neho nepredpokladá, že by naň Spojené štáty zaútočili, a dokonca by možno súhlasilo s americkým želaním mať obranu pred teroristickým raketovým útokom. Arbatov však nástojil na tom, aby Rusko zostalo v očiach Washingtonu kľúčovým partnerom v otázkach medzinárodnej bezpečnosti. Podľa Arbatova je Moskva najväčšmi znepokojená tým, že Biely dom v terajších kontaktoch vidí konzultácie a nie vyjednávania o doterajších a nových strategických zmluvách.
Americký minister obrany Rumsfeld to pripísal ťažkostiam s chápaním dnešnej medzinárodnej situácie po polstoročí nepriateľstva. Poukázal však na obrovský pokrok v bezpečnostnej situácii v Európe, kde sú už minulosťou napätia vychádzajúce z rozdielov medzi členstvom v NATO a v bývalej Varšavskej zmluve. Z dnešnej situácie chce vychádzať aj vo vzťahoch s Ruskom. Rumsfeld napríklad nebol znepokojený ruským plánom vrátiť sa k raketám s viacerými hlavicami, keby Washington ukončil Zmluvu o balistických raketách zvanú ABM. Podľa Rumsfelda nezáleží na počte rakiet, ale na celkovom množstve hlavíc, ktoré budú obe krajiny tak či onak znižovať. Umiestňovanie viacerých hlavíc na jednu raketu chápe ako úsporné opatrenie ruskej armády.
Rumsfeldov záverečný argument bol, že v súlade so Zmluvou ABM je Moskva asi jediné veľkomesto na svete, ktoré má protiraketovú obranu. Washington pritom Zmluvu ABM uzavrel s dnes neexistujúcim Sovietskym zväzom v čase nepriateľstva, keď obe krajiny boli jediné nukleárne veľmoci. Dnešné Rusko nie je nepriateľom, no ruská technológia pomáha nukleárnemu výskumu v Iráne, Iraku a Číne a zbrane hromadného ničenia majú alebo v dohľadnom čase môžu mať ďalšie krajiny. Rumsfeld povedal, že za tejto situácie Biely dom vidí potrebu chrániť Američanov a občanov spojeneckých krajín pred raketovým útokom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|