Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. august 2001 Kazachstan – súd nad bývalým premiérom Anna Šišková V stredu sa v Kazachstane začal súdny proces s bývalým premiérom Akežanom Kažegeldinom, ktorý je obvinený zo zneužívania právomocí a z brania úplatkov. Proces prebieha v jeho neprítomnosti, keďže Kažegeldin, ktorý je kritikom praktík prezidenta Nursultana Nazarbajeva, žije už dva roky v zahraničí. Kažegeldinovou politickou kariérou sa zaoberá príspevok korešpondenta našej rozhlasovej stanice Bruca Panniera, ktorý pre slovensk vysielanie spracovala Anna Šišková. Najvyšší kazašský súd v stredu otvoril súdne pojednávanie vo veci byvalého premiéra Akezana Kažegeldina, avšak v neprítomnosti obžalovaného. Ten už dva roky žije striedavo v Londýne a v Spojených štátoch a do kazašskej metropoly Astana odmieta vycestovať v obavách pred politickým prenasledovaním. Obžaloba Kažegeldina, ktorý pôsobil vo funkciii premiéra tri roky, viní z brania úplatkov, z daňových únikov, zneužívania právomocí a z ilegálneho prechovávania zbraní. Hlavný sudca najvyššieho súdu Bektas Beknazirov zakázal v súdnej sieni akékoľvek nahrávanie. Na mieste bola korešpondentka našej rozhlasovej stanice Sagat Batyrchanová. AUDIO: „Po prvýkrát v kazašskej histórii sa koná proces v neprítomnosti obžalovaného. Bývalý vysoký predstaviteľ Akežan Kažegeldin je stále občanom Kazachstanu. Štátna prokuratúra uviedla, že s výnimkou dvoch bodov, ktoré sa viažu k štátnemu tajomstvu, bude proces verejný. Podľa vyjadrenia súdu boli dôvodom pre začiatok vyšetrovania voči Kažageldinovi sťažnosti niekoľkých podnikateľov, ktorí tvrdia, že ich bývalý premiér nútil k podplácaniu.“ Kažegeldin sa stal premiérom dočasnej vlády v roku 1994 po rezignácii Sergeja Tereščenka, ktorý bol obviňovaný zo zlého finančného hospodárenia. Kažegeldin, ktorý bol pred nástupom do funkcie úspešným podnikateľom, viedol vládu až do roku 1997. Jeho premiérovanie poznamenal dôraz na privatizáciu, v priebehu troch rokov boli vydražené viaceré spoločnosti a podniky - elektrárne, železiarne, bane či ropné polia. Od nových investorov štát žiadal vyplatenie miezd zamestnancov a modernizáciu, vo viacerých prípadoch im však udelil mimoriadne výhodné daňové pomienky. Uzatvorené privatizačné dohody sa dnes považujú za nevýhodné pre Kazachstan. Ešte počas Kažegeldinovej vlády sa hovorilo úplatkoch vo výške niekoľko miliónov amerických dolárov za zvýšenie šancí tej-ktorej spoločnosti na privatizáciu. Politika predávania akcií kazašských podnikov zahraničným investorom sa v domácich podnikateľských kruhoch stretávala s čoraz väčšou nevôľou. Podľa nich vláda zahraničných záujemcov nespravodlivo uprednosťňovala. Kažegeldinov pád sa začal v roku 1997, keď odmietol žiadosť belgickej spoločnosti zvýšiť ceny elektrickej energie vo vtedajšom hlavnom mesta Alma-ata. Neskôr, keď prezident Nursultan Nazarbajev rozhodol o vymenovaní severnej Astany za hlavné mesto, sa Kažegeldin odmietol odsťahovať. Po čoraz ostrejších útokoch kazašských médii na funkciu rezignoval. Svoj odchod zdôvodnil zdravotnými problémami. Do verejného života sa ešte pokúsil vrátiť. V roku 1998 chcel byť protikandidátom Nazarbajeva v prezidentských voľbách. Súd však jeho kandidatúru zamietol za jeho účasť nepovolenom predvolebnom zhromaždení, čo kvalifikoval ako "nevhodný priestupok". Kažegeldin neskôr vytvoril Ľudovú republikánsku stranu a oznámil svoj zámer kandidovať do parlamentu. Na jar 1999 odcestoval z Kazachstanu s tým, že ide svoju stranu predstaviť zahraničným vládam. Späť sa nikdy nevrátil. Viacerí pozorovatelia v Kazachstane aj v zahraničí sú presvedčení, že obvinenia voči Kažegeldinovi sú politicky motivované. Bývalý premiér bol na základe zatykača kazašskej vlády dvakrát zadržaný v zahraničí. Kazašský generálny prokurátor však ani raz netrval na jeho vydaní.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...