Dnes je piatok, 25. júl 2008       20. august 2001 Nová deliaca čiara v Európe? Fedor Sutoris, Washington Americké oznamovacie prostriedky sa v posledných dňoch pozreli s desaťročným odstupom na rozpad Sovietskeho zväzu. Tunajší odborníci to pokladajú za jednu z najvýznamnejších udalostí minulého storočia — s podobne ďalekosiahlymi dôsledkami ako obe svetové vojny, alebo vznik a pád Hitlerovej Tretej ríše. Spomedzi zahraničných hlasov v americkej tlači hodno citovať posledného vodcu sovietskych komunistov a prezidenta Michaila Gorbačova. Pre nedeľné vydanie denníka Los Angeles Times povedal, že bezprostredným dôvodom pokusu jeho odporcov o násilný návrat k tradičným komunistickým metódam boli informácie, ktoré získala tajná polícia KGB nepovoleným odpočúvaním jeho telefónov. Historik Paul Kennedy z Yaleskej univerzity podčiarkuje význam rozpadu Sovietskeho zväzu pripomienkou, že to bol od stredoveku prvý pád mocnej krajiny, ktorý nebol dôsledkom vojnovej porážky. Gorbačovovi osobne pripisujú americkí historici k dobru, že roku 1989 nezakročil proti oslobodzovaniu sa strednej Európy. Historička z Michiganskej univerzity Jane Burbanková povedala, že Rusi si vôbec nevedia uvedomiť, do akej miery sú nositeľmi imperialistických tradícií. Gorbačovova ochota vzdať sa moci nad krajinami v strednej a východnej Európe bola podľa nej celkom nevšedná. Je presvedčená, že bez neho a bez Borisa Jeľcina sa situácia mohla vyvíjať veľmi odlišne. Gorbačov sám v rozhovore pre Los Angeles Times rozpad Sovietskeho zväzu ľutoval. Najmenej polovicu terajších problémov Ruska pripísal nie 70-tim rokom komunizmu, ale práve oslobodeniu sa zväzových republík spod kontroly Kremľa. No zároveň povedal, že komunistický systém všetky jeho reformy znemožňoval. Gorbačov tiež obvinil tajnú políciu KGB, že ho vo funkcii prezidenta odpočúvala. Asi 3 týždne pred pokusom svojich odporcov o prevrat vraj v telefonáte s Borisom Jeľcinom a kazašským prezidentom Nursultanom Nazarbajevom povedal, že vysokých funkcionárov, ktorí kladú reformám prekážky, bude treba poslať na penziu. Menoval pritom vtedajšieho šéfa KGB Vladimira Krjučkova a ministra obrany Dimitrija Jazova. Krjučkov s pomocou tajnej nahrávky Gorbačovových slov potom presvedčil Jazova, aby sa pridal k organizátorom prevratu. Americkí pozorovatelia sa do veľkej miery zhodujú na tom, čo formuloval napríklad historik zo Stanfordovej univerzity Robert Conquest — že Rusko sa ešte nezmenilo. Odborníci inštitútu zvaného Dom slobody (Freeom House) Amanda Schnetzerová a Adrian Karatnycky dnes v denníku Christian Science Monitor napísali, že Európe hrozí nová, ako to označili, "deliacia čiara demokracie" medzi — na jednej strane — strednou a východnou Európou a na druhej strane Ruskom a väčšinou nástupcov bývalého Sovietskeho zväzu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...