Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       23. august 2001 Kompromis o zmluve ABM nemusí znamenať koniec zmlúv o odzbrojení Miroslav Neoveský Námestník amerického ministra zahraničných vecí John Bolton skončil niekoľkodňové rokovania v Moskve. Ich témou, ako sa ani nedalo inak čakať, boli opäť americké plány národnej protiraketovej obrany a nukleárne odzbrojenie. Viaceré európske denníky komentovali rokovania Johna Boltona v Moskve už v titulkoch svojich komentárov. Tak napríklad švajčiarsky Neue Zuercher Zeitung otázkou:„Kedy vyprší termín v spore o rakety?“ a v podtitulku: “Bezvýsledné americko-ruské rozhovory o zmluve ABM.“ A komentátor nemeckého Frankfurter Allgemeine Zeitung Tomas Avenarius nadpísal svoj príspevok tvrdením, že „Američania stanovili Rusku termín pre rokovania o protiraketovej obrane.“ Pokúsme sa pozrieť na fakty. Faktom je, že Washington pokračuje vo výskume a vývoji systému protiraketovej obrany. Faktom je aj to, že v istom časovom rozpätí by niektoré kroky mohli porušiť zmluvu ABM. V tom prípade by však americká strana dala prednosť vypovedaniu zmluvy pred jej porušením. V zmluve sa hovorí, že zmluvné strany tak môžu urobiť v šesťmesačnej lehote. Faktom je ale aj to, že vláda prezidenta Busha by sa s Moskvou radšej dohodla na spoločnom riešení, osobitne v záujme pokračovania rokovaní o radikálnom znižovaní jadrových arzenálov na oboch stranách. Včera to znova potvrdil aj hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Phillip Reeker: AUDIO: „Želáme si, aby sme spoločne s Rusmi našli cesty, ktoré by nás preniesli za zmluvu ABM, ktorá je, podľa nášho presvedčenia, reliktom zašlej éry.“ Faktom je aj to, že o plánoch Američanov na vybudovanie národnej protiraketovej obrany, vedela Moskva už za Clintona, ktorý však rozhodnutie o pokračovaní v ich realizácii prenechal svojmu nástupcovi. Po inaugurácii v januári tohto roku prezident Bush rozhodol a tiež to verejne oznámil. Už po prvom stretnutí s Vladimírom Putinom v Slovinsku, a osobitne počas rozhovorov v júli v Janove tak Bush, ako aj jeho bezpečnostná poradkyňa Condoleezza Riceová jasne vyslovili, že Spojené štáty nepovažujú Rusko za svojho nepriateľa a že sa treba odpútať od pozostatkov Studenej vojny. Pred dvoma dňami, v prejave v meste Independence v štáte Missouri prezident George Bush znovu naliehal na Moskvu, aby prehodnotila svoj postoj k zmluve ABM, keď okrem iného povedal: AUDIO: ” Mal som to privilégium, že som reprezentoval náš štát pri stretnutí s naším niekdajším protivníkom, pozrel sa mu do očí a povedal: 'Pán prezident, Amerika nie je Vaším nepriateľom. Studená vojna sa skončila. Potrebujeme sa zbaviť pozostatkov Studenej vojny, ako napríklad zmluvy, ktorá kodifikovala nenávisť a nedôveru a ktorá nesie názov ABM.'-“ Faktom je aj to, že od stretnutia oboch prezidentov v Janove rokovania o problematike obmedzenej protiraketovej obrany, ako aj o radikálnom znížení nukleárnych arzenálov na oboch stranách, pokračovali a pokračujú. Najprv bola v Moskve bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta, pred dvoma týždňami tam rokoval so svojim náprotivkom Sergejom Ivanovom americký minister obrany Donald Rumsfeld, ktorého prijal aj prezident Vladimír Putin . Ten na záver svojmu hosťovi okrem iného povedal: AUDIO: „Veľmi dúfame, že tieto kontakty na vysokej úrovni, ktoré sme už mali a o ktorých som sa zmieňoval, nás privedú k zmluvám tak v oblasti ofenzívnych zbraní, ako aj obranných systémov.“ Tieto kontakty na vysokej úrovni pokračovali a budú tiež pokračovať istotne až do novembra, kedy je plánovaný americko-ruský summit na ranči prezidenta Busha v Texase. Napríklad 13. a 14. septembra sa John Bolton, ktorý práve skončil rozhovory v Moskve, opäť stretne s ruským odzbrojovacím expertom Georgijom Mamedovom a 19. septembra sa zídu ministri zahraničných vecí oboch krajín Colin Powel a Igor Ivanov vo Washingtone. Nie je istotne prehnaná domnienka, že posledné slovo budú mať zrejme obaja prezidenti na summite v Texase. Je nepravdepodobné, že by Vladimír Putin cestoval do Spojených štátov, len aby si odtiaľ odniesol odmietnutie svojho návrhu na zníženie strategických jadrových zbraní na úroveň 1.500 hlavíc na každej strane. Aj Washington sa usiluje o redukciu, avšak s konečným úsudkom čaká až do vypracovania komplexnej správy ministerstva obrany, ktoré ju má predložiť v októbri. Očividne aj Moskva vie, že bude treba dospieť ku kompromisu, a to napriek doteraz jednoznačne odmietavému postoju k modifikovaniu zmluvy ABM. Dokiaľ ale Moskva svoj postoj nezmení, budú aj viacerí európski spojenci plány na protiraketovú obranu nielen kritizovať, ale aj odmietať. A to napriek tomu, že im musí byť jasné, že nie je namierená proti Rusku, pretože proti množstvu hlavíc, ktoré Moskva vlastní, obranu neposkytuje. Koniec koncov nie je vylúčené, že aj v Kremli si uvedomia, že nevypočítateľné režimy, o ktorých hovorí Washington ako o príčine plánov na protiraketovú obranu, sídlia bližšie k hraniciam Ruska ako Spojených štátov. Takže hovoriť už dnes o bezvýsledných rozhovoroch oboch strán je nielen predčasné, ale aj hlúpe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...