Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       7. september 2001 Slovenskí pozorovatelia: volebná kampaň v Bielorusku plná manipulácie Milan Nič Voliči v Bielorusku budú v nedeľu rozhodovať o novom prezidentovi. Súčasný vládca Aleksander Lukašenko sa dostal do čela krajiny v roku 1994 ako málo známy poslanec s programom boja proti korupcii a vlády tvrdej ruky. Odvtedy dokázal rozpustiť parlament, v pochybnom referende si predĺžiť mandát a rozšíriť právomoci až do takej miery, že o Bielorusku sa dnes bežne hovorí ako o poslednej diktatúre v Európe. Z hospodárskeho hľadiska je 10-miliónové Bielorusko pritom v takom stave, že aj jeho východný sused a najväčší spojenec – Ruská federácia - voči nemu vyzerá byť ako bohatý a dobre spravovaný štát. Mnohí Bielorusi si však medzičasom zvykli na neľahké pomery, nemajú chuť sa púšťať do niečoho nového a neistého. Podľa zahraničných pozorovateľov atmosféra v Bielorusku pripomína staré sovietske časy – vrátane všade prítomných uniformovaných policajtov a všemocnej KGB, ktorá sa vyznamenáva najmä v zastrašovaní opozičných aktivistov. Je neuveriteľné, že to všetko sa neodohráva v nejakej zabudnutej postsovietskej republike v Strednej Ázii, ale v priestore medzi Poľskom a Ruskom, iba niekoľko sto kilometrov od Slovenska. Keďže prezidentské voľby nie sú v Bielorusku častým javom, medzinárodné spoločenstvo a najmä OBSE sa snažia primäť Lukašenkov režim, aby dodržal aspoň niektoré elementárne pravidlá. V situácii, keď opozícia nemá žiadne zastúpenie vo volebných komisiách, obmedzený prístup do štátnych médií a na každý míting (aj počas predvolebnej kampane) potrebuje osobitný súhlas štátnych úradov, nemôže byť o rovnakých podmienkach ani reči. Ide najmä o to, aby prezident Lukašenko dal svojim protikandidátom aspoň nejakú šancu osloviť voličov. Je to o to dôležitejšie, že tento sa bieloruská opozícia po prvý krát (aj keď trochu oneskorene) zjednotila na spoločnom kandidátovi. Je ním bývalý šéf odborov Uladzimer Hančaryk, či v ruskom prepise jeho mena Vladimír Gančarik. Popri ňom proti súčasnému prezidentovi kandiduje iba vodca extrémnej pravice Sergei Gajdukevič, prezývaný „bieloruský Žirinovský“. Ak žiaden z kandidátov v nedeľu nezíska viac ako 50 percent odovzdaných hlasov, o dva týždne sa bude konať druhé kolo. Na dojmy z predvolebnej kampane sme sa opýtali jedného zo zástupcov slovenským mimovládnych organizácii, ktorý v Bielorusku pôsobia v rámci pozorovateľskej misie OBSE. Z bezpečnostných dôvodov si neželal byť menovaný. „Samotnú predvolebnú kampaň tu nie je príliš vidieť. Mali sme možnosť navštíviť hlavné mesto Minsk a teraz sme v regionálnom centre Grodno pri poľských hraniciach. Kampaň nie je intenzívna, na uliciach sme videli iba plagáty hlavného opozičného kandidáta Gončarika. Inak nevidno žiadne predvolebné mítingy alebo nejakú výraznú agitáciu, ktorá by mala rozhodnúť o budúcnosti krajiny.“ RFE: Je to možno preto, že prezident Lukašenko sa už vopred cíti byť víťazom? „Myslím, že sa to dá povedať aj takto. Samozrejme, situácia v médiách je úplne iná. Najdôležitejšie a najvplyvnejšie sú štátom ovládané médiá – bieloruská televízia a rozhlas. Takmer celý priestor v nich má monopolizovaný prezident Lukašenka, a to je spôsob, akým sa prezentuje a prihovára voličom. Takže on vlastne stavil na veľmi lacnú a nenápadnú kampaň čisto cez elektronické médiá, ktorá ho nič nestojí. Opozičných kandidátov obviňuje, že ich kampaň je drahá a financovaná neprehľadným spôsobom.“ Mediálne pokrytie predvolebnej kampane v Bielorusku okrem iných sledovala aj slovenská mimovládna organizácie MEMO´98. O zhodnotenie výsledkov tohto monitoringu, ktorý v Bielorusku prebiehal od 23. júla do 23. augusta, sme požiadali spoluautora predbežnej správy Rasťa Kužela. „Prezident Lukašenko sa tešil veľkej podpore predovšetkým štátnych médií. Bieloruská televízia BT mu v sledovanom období venovala 81 % času, vyčleneného na voľby. Opoziční kandidáti získali iba 19 % vyčleneného priestoru, pričom príspevky o nich boli skôr negatívne. Oproti tomu príspevky o prezidentovi Lukašenkovi mali jednoznačne pozitívny nádych, v podstate bol prezentovaný ako jediný skutočný kandidát v nadchádzajúcich voľbách.“ RFE: Viedla bieloruská štátna televízia proti opozičným kandidátom negatívnu kampaň? „Jednoznačne áno, najmä proti hlavnému opozičnému kandidátovi Gončarikovi. V spravodajských príspevkoch ho predstavovala ako zlého kandidáta, ktorý nemá žiaden program a nie je schopný viesť krajinu.“ RFE: Veľa domácností v Bielorusku má prístup aj k ruským televíznym staniciam. Mohli sa z ich vysielania dozvedieť niečo viac o hlavnom opozičnom kandidátovi? „Najmä súkromná ruská televízia NTV poskytovala oveľa vyváženejší obraz kampane. V porovnaní s bieloruskou štátnou televíziou však tomu venovala oveľa menej času. Príliš málo na to, aby mohla ovplyvniť bieloruských voličov.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...