Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       26. september 2001 Ruský prezident Vladimír Putin na návšteve v Nemecku Ján Šalgovič Ruský prezident Vladimír Putin zavítal na tri dni do Nemecka. Včera mal v Spolkovom sneme zásadný zahranično-politický prejav. Putinova návšteva bola profesionálne pripravená. V predpolí poskytol dva rozhovory: jeden renomovanému týždenníku Focus, druhý bulvárnemu denníku Bild. Pozornosť verejnosti vzbudila najmä prezidentova výzva Nemecku, aby sa aktívnejšie zapojilo do medzinárodných politických aktivít. V tejto súvislosti vyhlásil s poukazom na hitlerovský nacizmus: "Nijaký štát nemôže večne trpieť pod vinou, ktorú si kedysi naložil na vlastné plecia". Vladimír Putin je nesporne šikovným politikom. Dokázal to tiež v Nemecku. V utorok mal ako prvý ruský prezident vôbec prejav v Spolkovom sneme. Načrtol v ňom základné línie zahraničnej politiky Moskvy po 11. septembri. Veľký dojem zanechala skutočnosť, že Putin hovoril v Bundestagu po nemecky. (Mimochodom, tento pomerne komplikovaný jazyk sa naučil na škole v Moskve a zdokonalil sa v ňom ako agent KGB v NDR.) Motto prejavu ruského prezidenta bolo: "Studená vojna sa skončila. Rusko je mierumilovný štát. Proti terorizmu treba bojovať spojenými, globálnymi silami". Žiadal viac spolurozhodovacích práv Moskvy v svetovej politike. Podčiarkol pripravenosť Ruska zúčastniť sa na zápase s medzinárodným terorizmom. Vyhlásil, že je na plnej čiare uzrozumený s bojom amerického prezidenta Georga Busha proti terorizmu. Doslova povedal: "Občania vložili bezpečnosť do rúk nás, politikov. Zlo musí byť potrestané. V tomto boji stojíme po boku Ameriky. Teroristi musia mať pocit, že sa ocitli v úplnej ideologickej a politickej izolácii". Samozrejme, že si pritom usilovne varil vlastnú, ruskú polievočku. Vyjadril názor, že projekt americkej národnej raketovej obrany stratil po 11. septembri dominantný význam. Jedným dychom žiadal vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru sveta s Ruskom ako jej aktívnym plnoprávnym partnerom, zapojeným do všetkých rozhodovacích procesov. Prezident Putin označil Čečencov za "náboženských fanatikov". Postavil ich do jedného šíku s teroristami, ktorí zaútočili na Svetové obchodné centrum v New Yorku a washingtonský Pentagon. Týmto sa snažil relativizovať nepríliš mierový spôsob ruských zásahov v Čečensku. Paralela zaúčinkovala: kancelár Schröder očividne zmenil postoj k Čečensku. Začal relativizovať doterajšiu berlínsku kritiku; z jeho slovníka sa zrazu vytratil poukaz na dodržiavanie ľudských práv. V kocke: Vladimír Putin využil berlínsku návštevu, aby zabil hneď tri muchy jednou ranou - získať si na svoju stranu Nemcov, zaradiť sa vedľa Ameriky do čela globálneho protiteroristickej koalície a zlegalizovať ruské násilnosti v Čečensku. Prvý cieľ dosiahol - pre bývalého agenta KGB, ktorý dlhé roky žil a pracoval v Drážďanoch a spoznal nemeckú dušu, to zrejme nebol priveľký problém. Zvyšné dve méty budú trochu ťažšie. Putin bude musieť presvedčiť západných, a najmä washingtonských politikov konkrétnymi činmi, a nie peknými slovami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...