Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       3. október 2001 Putin tvrdí, že Rusko môže prehodnotiť vzťah k NATO - zmena politiky, alebo len rétoriky? Milan Nič Je nesporné, že Putinovo Rusko sa po septembrových teroristických útokoch na americké mestá stáva pre Západ dôležitým strategickým spojencom. Návšteva ruského prezidena v Bruseli svedčí o tom, že Moskva dokázala rýchlo vyhodniť novú medzinárodnú situáciu ako príležitosť pre návrat na scénu svetovej politiky. Pripomeňe, že za Putinovho predchodcu Borisa Jeľcina Rusko síce rado zdôrazňovalo svoj veľmocenský štatút, ale fakticky kleslo na úroveň regionálnej mocnosti. Moskva stratila vplyv nielen na Balkáne, ale v celej Európe. Vedúcu úlohu si udržala iba v postsovietskom priestore a Strednej Ázii. Ústup zo svetovej politiky mala kompenzovať tzv. Primakovova doktrína viacpolárneho sveta. Podľa nej dominantný vplyv Spojených štátov v svetovej politike mala Moskva vyvažovať taktickými spojenectvami s inými dôležitými krajinami – najmä s Čínou. Najnovšie Putinove vyhlásenia naznačujú, že Rusko sa začína viac orientovať na Európu, ale jeho dlhodobejší strategický cieľ môže zostať rovnaký. Spolupráca v boji proti terorizmu umožňuje Moskve vybudovať pevnejšie vzťahy s Európskou úniou i NATO. Obidve stoja na prahu rozširovania, ktoré by sa malo týkať aj Slovenska. Prezident Vladimír Putin dnes v Bruseli vyhlásil, že Rusko si aj naďalej zachová odlišný prístup k obom organizáciám. AUDIO:„Môžeme komentovať rozširovanie EÚ alebo NATO ako dlho chceme, vieme však, že sú to odlišné organizácie. K týmto procesom musíme pristupovať odlišne.“ Ťažiskom nových vzťahov Ruska s Európskou úniou nemá byť len oblasť hospodárskej spolupráce, na ktorú sa doteraz kládol hlavný dôraz, ale aj posilnené bezpečnostné kontakty. Stretnutie prezidenta Putina s predstaviteľmi tzv. európskej trojky viedlo k dvom dohodám. Jedna sa týkala otvorenia rýchleho a účinného komunikačného kanálu medzi Bruselom a Moskvou pre krízové situácie. Európski a ruskí experti na boj proti terorizmu by sa mali pravidelne stretávať raz do mesiaca. Druhá dohoda predpokladá vytvorenie pracovnej skupiny pre spoločný európsky hospodársky priestor. Pracovná skupina bude síce pôsobiť na vysokej úrovni, ale konkrétne návrhmi má predložiť do októbra 2003. Tento termín signalizuje, že to nie je až taká aktuálna otázka. Ďalšiu schôdzku ruský prezident absolvoval v Bruseli s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom. Vladimír Putin po nej vyhlásil, že Rusko by mohlo prehodnotiť svoj postoj k ďalšiemu rozširovaniu aliancie na východ. Podmienkou Moskvy však je, aby sa NATO zmenilo na viac politickú organizáciu. AUDIO:„Pokiaľ ide o rozširovanie NATO, možno naň mať iný, celkom nový náhľad: ak sa uvedú do praxe myšlienky o reformovaní NATO, ktoré počuť v Európe, ak NATO nadobudne odlišný odtieň a začne sa stávať stávať politickou organizáciou, potom samozrejme prehodnotíme naše pozície voči rozširovaniu – ak budeme cítiť, že sme do tohto procesu zapojení.“ Zdá sa, že ruský prezident sa nepriamo snaží presvedčiť Európanov, aby zmenili NATO na politický debatný krúžok, prestali sa spoliehať na americkú vojenskú podporu a do rozhodovacieho procesu pustili aj Rusko. To by ale znamenalo, že napriek Putinovým vyhláseniam sa v ruskom postoji voči NATO v princípe nič nemení. Tento dojem posilnila aj následná tlačová konferencia, kde ruský prezident uvoľnene odpovedal na novinárske otázky. Na otázku o rozširovaní aliancie sa Putin rétoricky spýtal, či sa ľudia na ulici v Berlíne či Paríži budú cítiť bezpečnejšie voči hrozbe terorizmu tým, že sa NATO rozšíri. Samozrejme, odpoveď je negatívna. Robertson musel vzápätí ruskému prezidentovi taktne pripomenúť, že aliancii nejde iba o ľudí v Berlíne či Paríži, ale aj o bezpečnosť iných krajín, ktoré si ju chcú poistiť začlenením sa do NATO. Ako ďaleko je Putinov Kremeľ pripravený zájsť v prehodnotení vzťahov s NATO, ukáže spoločný pracovný orgán. Ten sa má podľa Robertsonovho návrhu zaoberať novými možnosťami politickej a vojenskej spolupráce medzi Moskvou a alianciou. Na záver stručne zaznamenajme, že počas Putinovej návštevy Bruselu jeho minister obrany Sergej Ivanov včera v Moskve podpísal pakt o dodávkach ruských zbraní Iránu. Od vojenskej spolupráce s nevyspitateľným islamským režimom v Iráne, podporujúcim terorizmus, Rusko pred 11. septembrom dôrazne varovala americká diplomacia. Teraz, keď má Washington iné starosti, si Moskva vo vzťahoch s Teheránom presadzuje svoju starú politiku s odôvodnením, že sa predsa všetko zmenilo. Aby to tak napokon nedopadlo aj s novými iniciatívami prezidenta Putina, ktoré dnes predstavil v Bruseli.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...