Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       2. november 2001 Pred summitom Bush-Putin Fedor Sutoris Ruský prezident Vladimir Putin má priletieť na návštevu Spojených štátov o 11 dní a konzultácie medzi oboma krajinami na rozličných úrovniach sa mimoriadne zintenzívnili. Bezpečnostná poradkyňa Condoleezza Riceová povedala, že Zmluvu o balistických raketách zvanú ABM treba ponechať minulosti. Riceová upozornila, že konzultácie môžu pokračovať ešte celé mesiace. Optimisticky hovorili o vyhliadkach na porozumenie po včerajšom rokovaní vo Washigntone ministri zahraničných vecí oboch krajín Colin Powell a Igor Ivanov. Zajtra sa má v Moskve stretnúť americký minister obrany Donald Rumsfeld so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Ivanovom. Washington predpokladá, že bude môcť pokračovať v testovaní protiraketovej obrany bez námietok Moskvy, že by sa tak porušila Zmluva ABM. Kremeľ by s tým mohol súhlasiť, pretože by tak formálne zostal zachovaný dokument z čias studenej vojny, ktorý prezident Putin označuje za potrebný aj 10 rokov po zániku Sovietskeho zväzu. Oficiálne vypovedanie zmluvy by sa tak odložilo až na čas prípadného zavádzania protiraketového systému, o ktorého nákladoch, účinnosti a preto aj užitočnosti Washington nemôže rozhodnúť bez niekoľkoročného testovania. Predpokladá sa, že Bush ešte pred Putinovou návštevou rozhodne, do akej miery možno znížiť stavy amerických nukleárnych rakiet — podľa neoficiálnych informácií z Bieleho domu by to mohlo byť o 60 až 70%. Takéto alebo aj väčšie zníženie na oboch stranách by Moskve vyhovovalo. Ruská armáda už dávno označuje náklady na udržiavanie terajších stavov rakiet za finančne ťažko zvládnuteľné. Kremeľ okrem toho zrejme opodstatnene očakáva, že partnerskejšie strategické vzťahy s Washingtonom môžu prospieť aj vzťahom hospodárskym. Biely dom si želá, aby prípadné porozumenia o Zmluve ABM, o raketách a o iných strategických záležitostiach mali voľnejší charakter, teda aby nešlo o predlžovanie dohôd z čias, keď sa Sovietsky zväz vyhrážal rozšírením komunizmu do demokratických krajín, čomu sa Washington usiloval čeliť zmluvami znižujúcimi pravdepodobnosť sovietskeho útoku. Prezident Bush opakovane argumentuje, že Sovietsky zväz už 10 rokov neexistuje a že v dnešnom Rusku nevidí nepriateľa. Spojené štáty preto podľa neho nemajú dôvod postupovať, akoby vzťah s Moskvou mal v americkej dlhodobej medzinárodnej politike akési výnimočnejšie miesto než vzťahy Washingtonu so spojencami, so susedmi a so strategicky významnými krajinami po celom svete.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...