Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       23. november 2001 Robertson v Moskve: o vzťahoch NATO a Ruska sa bude ďalej rokovať Daniel Raus Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie George Robertson sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Ich rozhovory boli pozorne sledované, pretože v nich išlo o vážnu vec: budúce vzťahy medzi Moskvou a Alianciou. Objavili sa totiž úvahy, že Rusko chce získať vplyv na rozhodnutia NATO. Rusko sa nechce dostať do NATO zadnými dverami – a nechce tam vstúpiť ani vchodovými dverami, konštatoval generálny tajomník NATO George Robertson po rozhovoroch s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Čo samozrejme každého zaujíma, je možnosť alebo nemožnosť ruského veta v Aliancii. George Robertson všetkých upokojil: veto nie je na programe dňa. Obavy vyvolal najmä minister obrany Sergej Ivanov, keď povedal, že vo vzťahoch Aliancie a Moskvy treba vytvoriť nový mechanizmus, v ktorom by malo Rusko právo hlasovať a robiť rozhodnutia. To niektorí interpretovali ako snahu vstúpiť do Aliancie zadným vchodom, čo by členské krajiny nepochybne odmietli. George Robertson však pripustil, že rokovania o hlbších vzťahoch sa týkali možnosti ruského veta, aj keď iba v určitých oblastiach. Ako ale George Robertson dodal, všetko je iba v štádiu diskusií. Už predtým ale naznačil, že by malo ísť o spoločné záujmy: AUDIO: „V súčasnosti máme novú formu spolupráce proti spoločnej hrozbe a spoločnému nepriateľovi. Bok po boku bojujeme proti medzinárodnému terorizmu. Verím, že na tomto základe môžeme budovať novú spoluprácu a vytvoriť vzťah, ktorý bude v záujme Ruska, NATO aj členov Aliancie“. Pozorovatelia tvrdia, že úroveň terajšej spolupráce Západu a Ruska nenastala od konca 2.svetovej vojny. Čosi podobné konštatoval aj ruský prezident Vladimír Putin, keď hodnotil zmenu situácie od svojej poslednej schôdzky s generálnym tajomníkom NATO: AUDIO: „Od nášho posledného stretnutia 3.októbra neprešlo veľa času, ale dialóg medzi Alianciou a Ruskom napredoval veľmi energicky“. Vladimír Putin musel samozrejme tiež odpovedať na otázku, aká je teda vlastne predstava Moskvy. Veľa toho nepovedal, vyjadril sa totiž radšej iba všeobecne: AUDIO: „Na jednej strane Rusko nečaká v rade na členstvo v NATO. Na druhej strane je pripravené rozvíjať vzťahy do takej miery, do akej je Aliancia ochotná ísť“. Čo sa týka samotného členstva Ruska v NATO, George Robertson konštatoval, že takáto otázka sa zatiaľ vôbec nerieši. Tiež sa ale obmedzil na všeobecné konštatovania: AUDIO: „Prezident Putin mi v Bruseli jasne naznačil, že Rusko sa neuchádza o členstvo v NATO. K členstvu v Aliancii vedie iba jedna cesta – cez prihlášku a splnenie vojenských aj civilných nárokov. V čom sa ale krajiny NATO aj prezident Ruskej federácie zhodujú, je to, že sa nachádzame v novej ére bezprecedentnej spolupráce“. Medzi riadkami možno čítať určité výhrady Aliancie voči Rusku, a to aj napriek momentálne veľmi dobrým vzťahom. Teroristické útoky na New York a Washington samozrejme neurobili v Ruskej federácie oázu demokracie a vlády zákona. Netreba zabúdať na problematické zásahy úradov voči médiám či na chronické sklony Vladimíra Putina centralizovať štátnu moc, už ani nehovoriac o jeho minulosti, spätej s KGB. To všetko zostáva realitou. George Robertson spomenul ale iný problém, podstatne viditeľnejší: Čečensko. AUDIO: „Po tom, čo sa stalo v New Yorku a Washingtone si vieme lepšie predstaviť, čo muselo Rusko zažívať s terorizmom, prichádzajúcim z Čečenska. Sympatizujeme s Ruskom a spolupracujeme s ním v boji proti teroristickým organizáciam, ale naďalej máme určité obavy z prostriedkov, ktoré Rusko používa na riešenie problémov v Čečensku. V tom sa náš postoj nezmenil“. Porušovanie ľudských práv v Čečensku treba vidieť tiež vo svetle boja proti terorizmu. Viaceré režimy sveta by samozrejme chceli využiť situáciu, to znamená označiť opozíciu termínom „teroristi“ a v neférovom boji proti nej si ešte nárokovať súhlas medzinárodného spoločenstva. Proti ruským jednotkám na Kavkaze bojujú nepochybne aj teroristickí zabijáci, ani to ale nedáva nikomu mandát na plošné zásahy voči civilistom. Okrem toho, problematický je samotný dôvod čečenského konfliktu: Rusko totiž nerešpektuje rozhodnutie Čečencov pre samostatnosť. O vzťahoch medzi Alianciou a Ruskom sa nepochybne bude ešte rokovať. Jediným prijateľným riešením sa ale zdá byť reforma súčasnej konzultačnej spoločnej rady.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...