Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       19. december 2001 Reakcie členov ruskej Dumy na vypovedanie zmluvy ABM Miroslav Neoveský Zatiaľ čo ruský prezident Vladimír Putin reagoval na oficiálne oznámenie amerického prezidenta Georgea Busha, že Spojené štáty v riadnej výpovednej lehote odstúpia od Zmluvy o protiraketovej obrane, známej pod skratkou ABM výrokom, že to „nie je pre neho prekvapením a že je to chyba, ale že to nepovažuje za hrozbu pre bezpečnosť Ruska“, niektorí členovia ruskej Štátnej domy to vidia inak. Podrobnejšie k tomu príspevok, ktorý pripravil Miroslav Neoveský. Že by sa v Rusku opäť schyľovalo k nezhodám medzi prezidentom a parlamentom, ako sme toho boli neraz svedkami za vlády Borisa Jeľcina? Niežeby boli také vyhrotené ako za čias „cára Borisa“, aspoň nie doteraz. K tejto domnienke však oprávňujú najnovšie výroky niektorých členov ruského zákonodarného zboru. Ale konkrétne. Podpredseda branného výboru Dumy Alexej Arbatov sa v rozhovore s novinármi pokúšal o výklad reakcie prezidenta Putina, keď okrem iného povedal, že americké rozhodnutie naopak bolo pre prezidenta prekvapením, ale že to nemohol povedať, lebo inak by vraj priznal, že urobil chybu zaujatím nového, prozápadného postoja. Podľa Arbatova vraj prezident Putin vnútorne doslova „vrel“, ale musel zachovať „dekórum“, aby nepopudil proti sebe zástancov prozápadného postoja v Rusku. Arbatov sám kritizoval rozhodnutie Spojených štátov, lebo podľa neho Američania vraj využívajú svoj úspech v Afganistane, ktorý vraj dosiahli za pomoci Ruska, na posilnenie podpory tých, čo boli za vypovedanie zmluvy ABM. Podľa Arbatova sa po 11-tom septembri zdalo, že Rusko a Spojené štáty našli spoločný postoj a že sa začali zbližovať. Avšak rozhodnutie z minulého týždňa vraj „všetko zmenilo“. Doslova potom povedal: AUDIO „My, Rusko a Spojené štáty, máme mnoho spoločných záujmov, máme spoločného nepriateľa. Problémy, ktoré nás delili, sme mohli vyriešiť. Teraz to už nemôžem povedať. Američania tým, že odstúpili od zmluvy, takej dôležitej pre Rusko, tak z vojenského, ako aj politického hľadiska, demonštrovali, ako posudzujú náš vzťah. Ako vzťah medzi jazdcom a mulicou.“ Podľa Arbatova dostali za pravdu tí z Rusov, ktorí od počiatku oponovali podpore Spojených štátov v boji proti terorizmu a dodal: AUDIO „Zmluva je porušená, pocity Rusov boli zranené. Osobitne tí, čo podporovali rusko-americké vzťahy, sa cítia byť podvedení. Naopak tí, čo od počiatku hovorili, že Američanov nemožno zmeniť a že sme im nemali v Afganistane pomáhať, lebo to nikdy neocenia, sa cítia byť potvrdení a hovoria – to je to, čo sme dostali za pomoc Spojeným štátom v posledných mesiacoch.“ Pán Arbatov však šiel ešte ďalej, keď hovoril o neinteligentných amerických činiteľoch, podporujúcich vytvorenie národného protiraketového štítu. Na záver však dodal, že americké rozhodnutie nie je hrozbou pre bezpečnosť Ruska a vyzval, aby Rusi naďalej spolupracovali s Američanmi v oblastiach spoločných záujmov. Tým istým dychom však navrhol, aby Rusko revidovalo svoju stratégiu nukleárnych síl. A predseda zahraničného výboru Rady federácie, teda hornej komory ruského parlamentu, pán Michajl Margelov dokonca navrhol, aby Rusko odpovedalo odstúpením od zmluvy START 2, o redukcii strategických nukleárnych zbraní. Čo k tomu dodať? Vari len toľko, že o systéme obrany proti balistickým strelám, odpálených nepriateľskými štátmi, alebo dokonca teroristickými skupinami, sa hovorilo už za predchádzajúcej americkej administratívy prezidenta Clintona. Hovoril o nej aj dnešný prezident Bush, a to už počas svojej predvolebnej kampane. Navyše, hovoril aj o tom, že zmluva, podpísaná Leonidom Brežnevom a Richardom Nixonom v roku 1972, teda v čase, keď obe supermocnosti na seba navzájom mierili tisíckami balistických striel, je prekonaná. Hovoril o tom aj na každom stretnutí s ruským prezidentom Putinom. V Ljubljane, v Janove, v Šanghaji i vo Washingtone. Navyše, hovoril s ním aj o tom, že systém protiraketovej obrany, ktorého testovanie by si skôr alebo neskôr vyžiadalo vypovedanie zmluvy ABM, nie je namierený proti nikomu. To však pánom Arbatovovi a Margelovovi a im podobným očividne ušlo, alebo to jednoducho nechcú počuť. Nakoniec, o porušení zmluvy ABM nemôže byť ani reč. Bola totiž vypovedaná presne podľa podmienok v nej stanovených. Samozrejme, že sa na tom mohli obe strany dohodnúť, ale to by očividne bolo pre všetkých tých „včerajších“ príliš.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...