Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       8. február 2002 Ruská ekonomika čelí problémom Jaroslav Rozsíval Ruskí predstavitelia tvrdia, že ruská ekonomika má rastúci trend, zatiaľ je však zjavný iba trend rastu jej inflácie. Ruská ekonomika stojí opäť raz pred rizikom rastúcej inflácie – vyplýva to z utorkovej správy ruskej štátnej Štatistickej komisie, podľa ktorej dosiahol mesačný rast spotrebiteľských cien hodnotu 3,1 percenta, čo je najvýraznejšie zvýšenie za posledné tri roky. Viacero vládnych inštitúcií odhadovalo v uplynulých dvoch týždňoch inflačný rast na 2,3 až 2,7 percent – zdá sa však, že ich predpovede sa ani zďaleka nepriblížili realite. Po štvrtkovom rokovaní kabinetu premiéra Kasjanova musel námestník ministra hospodárstva Arkadij Dvorkovič oznámiť, že vláda ráta s infláciou od 12 do 14 percent. Sám premiér Michail Kasjanov sa však o raste ruskej ekonomiky vyjadril optimisticky. Makroekonomická stabilita umožní podľa neho zavedenie ďalších ekonomických reforiem v krajine. Napriek tomu Svetová banka odhadla rast ruskej inflácie na 15,4 až 18,5 percenta - v závislosti od cien ropy. Pozoruhodné sú z tohto hľadiska informácie, ktoré dnes uverejnil nemecký denník Handelsblatt: Podľa nich chce ruská vláda urýchlene odpredať všetky svoje podiely v akciových podnikoch, ktorých výška nepresahuje 25 percent – do konca roka by sa tak ruský štát mal zbaviť spoluvlastníctva v 426 firmách a na predaji utŕžiť viac ako 35 miliárd rubľov, v prepočte asi 1,3 mld. eúr. Štát chce dokonca privatizovať aj burzu a svoj zvyškový takmer 6 percentný podiel na ropnom gigantovi Lukoil by mal ešte v prvom polroku ponúknuť na predaj na newyorskej burze. O zmysle tak rozsiahleho predaja štátnych podielov sa ale vedú spory: Zisk z niektorých akciových spoločností je totiž významným prínosom pre štátnu pokladnicu: Okrem 10 mld. rubľov, utŕžených z priameho predaja akcií v roku 2001, prišlo do štátnej pokladnice za minulý rok aj 29 mld. rubľov z dividend a zisku z akciových podielov. Privatizácia ďalších podnikov je však závislá od rozhodnutia ruskej štátnej Dumy a tá sa zvyčajne rozhoduje oveľa pomalšie, ako vládny kabinet. Zdá sa teda, že budúce mesiace budú tvrdou skúškou ekonomickej politiky vlády premiéra Kasjanova. Tá totiž ráta s ďalším zvyšovaním tarifných poplatkov za energetiku, čo už medzitým kritizoval aj poradca prezidenta Putina pre ekonomiku Andrej Ilarionov, ktorý vyzval aj na zníženie cien ropy. Iní ruskí experti však varujú pred neželaným poklesom príjmov v prípade výrazného zníženia cien ropy. Zvyšovanie tarifných poplatkov je však predpokladom rastu energetického sektora. A tak spor o vládou avizované makroekonomické opatrenia sa pravdepodobne odohrá kdesi za múrmi Kremľa. V každom prípade musí Rusko v roku 2002 rátať s ekonomickými problémami, ktoré sa na istý čas zdali byť hudbou minulosti. Stratégia Putinovho ekonomického tímu je v tomto prípade rovnakým tajomstvom ako pripravovaný let Číňanov na Mesiac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...