Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       23. marec 2002 Mám dôvod si myslieť Marián Leško V marci 1998, pol roka pred parlamentnými voľbami, navštívil Moskvu vtedajší slovenský premiér, aby mu ruský prezident povedal svoju pamätnú vetu: „Veľmi, veľmi chceme, aby ste zvíťazili vo voľbách...“ Prezident Jeľcin nielenže vedel o blížiacich sa voľbách na Slovensku, ale vedel aj to, koho víťazstvo si má želať. V marci 2002, opäť pol roka pred parlamentnými voľbami, navštívil Moskvu slovenský prezident. Hlava ruského štátu sa ho pri tej príležitosti zdvorilostne spýtala, kedy že sa budú na Slovensku konať voľby. O tom, aký by mal byť ich výsledok, sa Vladimír Putin vôbec nezmienil. Aj keď sa za uplynulé štyri roky veľa vecí vo vzťahoch medzi Ruskom a Slovenskom zmenilo, mám dôvod si myslieť, že sa nezmenilo úplne všetko. Putinove Rusko sa už nesnaží prekaziť rozšírenie Severoatlantickej aliancie ako sa o to pokúšalo Rusko Jeľcinove a Kremeľ si už nepestuje na Slovensku svojho koňa tak, ako si ho pestoval pred štyrmi rokmi. Pri porovnaní oboch návštev predsa len možno nájsť jeden spoločný prvok. V marci 1998 bol Jeľcinovým poradcom pre vzťahy so Slovenskom jeho hovorca a bývalý veľvyslanec v Bratislave Sergej Jastržembskij. V marci 2002 sa stretnutie medzi oboma prezidentmi neuskutočnilo medzi štyrmi očami, ako bolo naplánované, ale medzi šiestimi. Na rokovaní Rudolfa Schustera a Vladimíra Putina bol aj bývalý veľvyslanec na Slovensku, bývalý hovorca Borisa Jeľcina a dnešný poradca ruského prezidenta pán Sergej Jastržembskij. Tak ako sa na pomoc ex-veľvyslanca spoliehal pred štyrmi rokmi premiér Mečiar, teraz sa na neho spolieha prezident Schuster. Hoci každý v niečo inom. Kým bol pán Jastržembskij veľvyslancom v Bratislave, dával predsedu HZDS za príklad všetkým ostatným lídrom strednej Európy. Keď už vtedajšieho slovenského premiéra nikto neobhajoval, ruský veľvyslanec sa ho vždy zastal. Kritiku Západu posudzoval presne tak, ako jeho chránenec Mečiar – vraj západní politici nerozumejú špecifikám mladého štátu, neberú do úvahy slovenský spôsob myslenia a prekáža im samostatná línia vlády. Ako hovorca prezidenta Jeľcina pán Jastržembskij obhajoval premiéra Mečiara aj v Moskve. Redaktorke Marine Kalašnikovej, ktorá v denníku Kommersant Daily uverejnila niekoľko kritických článkov o pomeroch na Slovensku, osobne vysvetlil, že záujmy Ruska sú úzko spojené s podporou jednej vládnej garnitúry. „Politika Mečiarovej vlády obhajuje ruské ekonomické záujmy, pretože zadržiava prienik západných firiem do najlukratívnejších oblastí slovenskej ekonomiky – energetiky a vojenského priemyslu,“ povedal Jastržembskij ruskej novinárke, ktorá jeho slová citovala vo svojom článku. V čase, keď premiér Mečiar na Slovensku tvrdil, že máme v Moskve dvoch veľvyslancov, jedného riadneho a druhého priamo v Kremli, „neoficiálny“ veľvyslanec Jastržembskij prezradil hlavný dôvod, pre ktorý podporoval Mečiarovu vládu - lebo jej politika obhajovala ruské ekonomické záujmy... Uplynuli štyri roky a prezident Schuster opäť hovorí, ako ho prítomnosť Sergeja Jastržembského na rokovaní s prezidentom Putinom potešila, lebo je to vraj osoba, ktorá je naklonená Slovensku: „Môžeme rátať s tým, že v ňom máme človeka, ktorý bude podporovať a možno niektoré veci aj pomôže ustrážiť, pokiaľ to bude v jeho kompetencii,“ povedal Rudolf Schuster. Lenže ak Putinov poradca bude niečo naozaj podporovať a strážiť, tak najmä to, čo podporoval a strážil už za Mečiarovej vlády: Ruské záujmy, a prípadne záujmy tých moskovských kruhov, ktoré majú svoj biznis na Slovensku. Predstava, že ex-veľvyslanec urobí niečo len z toho dôvodu, lebo je naklonený Slovensku, nie je príliš realistická. Ani keď ju šíri hlava štátu. Približne pred desiatimi rokmi sa časopis Rossija moskovských prominentov pýtal, či má mať Rusko sféru svojho vplyvu aj v strednej Európe. Poniektorí z oslovených už vtedy povedali, že veru nie. Sergej Jastžembskij, vtedajší ruský veľvyslanec na Slovensku, k nim nepatril. On povedal, že Rusko ako globálna veľmoc musí mať vplyv na „svoj“ geopolitický priestor, a že by sa stredoeurópske krajiny nemali priradiť k západnej Európe. „Osud malých štátov je už raz taký – chtiac-nechtiac sú vtiahnuté na obežnú dráhu vplyvu veľkých mocností,“ zafilozofoval si vtedy pán Jastržembskij. Na to, aby sme si mohli myslieť, že dnes má na osud malých štátov iný názor, zatiaľ veľa dôvodov neexistuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...