Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       29. marec 2002 Ukrajinci budú voliť proti Kučmovi, jeho to však zrejme neohrozí Gabriel Sedlák Dnešok je posledným dňom, ktorý môžu politici na Ukrajine využiť na kampaň pred nedeľnými parlamentnými voľbami. Tie budú Západom pomerne dôkladne sledované už aj preto, že sa na Ukrajine odohralo v posledných rokoch niekoľko vecí, ktoré spochybňovali vierohodnosť najvyšších ústavných činiteľov. V poradí tretie parlamentné voľby od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 by nemali mať zásadný vplyv na chod krajiny. Ústavný systém u východných susedov Slovenska dáva totiž najväčšie právomoci prezidentovi Leonidovi Kučmovi. No keďže je s jeho menom spojených rad afér, kvôli ktorým sa v uliciach opakovane demonštrovalo, a naviac on sám nie je nezávislou hlavou štátu, ale naopak stojí za volebným blokom „Za jednotnú Ukrajinu“ premiéra Anatolija Kinacha, sú nedeľné voľby vnímané ako referendum o jeho osobe. Kinachov blok „Za jednotnú Ukrajinu“ bude mať podľa prieskumov verejnej mienky problémy do parlamentu sa vôbec dostať. Z tohto hľadiska by nová tvár ukrajinského parlamentu mohla byť na prvý pohľad prísľubom. Najväčšie šance na volebné víťazstvo má „Naša Ukrajina“ expremiéra a reformátora Viktora Juščenka. K „nekučmovským“ voličom však patria aj voliči ľavice, vrátane tej extrémnej. Piotr Symonenko, líder ukrajinských komunistov, ktorí majú v dnešnom parlamente najväčšie zastúpenie, láka potenciálnych voličov týmito slovami. AUDIO: „Hlavnou myšlienkou našej strany je vrátiť moc nášmu ľudu a vyriešiť hlavné problémy, ktoré ľud trápia. Jedným z nich je boj proti biede.“ Kučma čelí, a zatiaľ úspešne, viacerým obvineniam zo zneužitia svojich právomocí. Ide okrem iného o jeho zapojenie do ilegálneho predaja zbraní či angažovanie sa pri fyzickej likvidácii politických oponentov. Generálny prokurátor Mykola Potabenko pred časom odmietol žiadosť poslancov o vyšetrovanie viacerých obvinení. Mohlo by posilnenie radov opozície v parlamente v tomto smere niečo zmeniť? Odpovedá Paul D´Anieri, profesor politických vied Kansaskej Univerzity a jeden z čelných expertov na súčasnú ukrajinskú politiku. AUDIO: “Prezidentská administratíva má – bez ohľadu na to, čo sa stane v týchto voľbách – mnoho prostriedkov na odrazenie akéhokoľvek pokusu zo strany parlamentu o zúčtovanie za veci, ktoré sa udiali v minulosti. Uvediem príklad: čokoľvek v tomto smere by muselo prejsť súdnym systémom, ktorý má Kučma, ako sa zdá, vo svojej moci. Celá prokuratúra na Ukrajine je kontrolovaná ľuďmi, ktorí sú lojálni Kučmovi. A nevidím dôvod, prečo by sa to malo zmeniť.“ Obe komory amerického parlamentu prijali rezolúciu, v ktorej varovali Ukrajinu, že akákoľvek ďalšia americká pomoc bude v budúcnosti závisieť od toho, či budú nastávajúce parlamentné voľby spravodlivé. Súčasťou rezolúcie boli aj zmienky o porušovaní volebného zákona, ktoré už zaznamenali domáci pozorovatelia. Išlo okrem iného o tlak vlády na opozíciu a médiá. Šéf jedného zo súkromných ukrajinských rádií, Rádia Kontinent, Sergej Šoloch má však v tomto smere svoje skúsenosti. S blížiacimi sa voľbami sa vraj množili návštevy z daňového úradu i nočné telefonické hrozby a pod. AUDIO: „Nepodarilo sa im zastaviť naše vysielanie pred voľbami. Pokračujeme v ňom a naši poslucháči, i keď s ťažkosťami, sú naďalej informovaní. Myslím, že nedosiahli to, čo chceli.“ Hoci najväčší podiel moci zostate po parlamentných voľbách naďalej v rukách prezidenta Kučmu, a rozhodujúca bitka o budúce smerovanie krajiny sa preto odohrá niekedy inokedy, výsledky nedeľného hlasovania môžu mať pre krajinu, ktorá je nielen fyzicky medzi integrujúcim sa západom a Ruskom na východe, veľký vplyv.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...