Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. apríl 2002 Strata vplyvu komunistov v Dume – ďalšie upevňovanie Putinovej moci? Anna Rausová Prokremeľskí poslanci v dolnej komore ruského parlamentu – v Štátnej dume – zbavili komunistov v riadnom hlasovaní všetkých významných postov vo výboroch. Prekvapujúci krok tak ukončil dvojročné zdieľanie moci v Dume medzi komunistami a provládnymi silami. Ide o ďalšie upevňovanie moci prezidenta Vladimíra Putina alebo šancu urýchliť dlho odďaľované reformy? Odstavenie komunistov z vedenia ôsmich kľúčových parlamentných výborov znamená koniec Kremľom inšpirovanej dohody, ktorá umožnila komunistom kontrolovať až jednu tretinu výboru Dumy a obsadiť predsednícky a podpredsednícky post dumy. Rozhnevaný šéf komunistov Gennadij Zjuganov sa dal pred novinármi počuť, že jeho strana prechádza do tvrdej opozície voči vláde. Strata vplyvných pozícií komunistov v Dume naznačuje víťazstvo politických spojencov prezidenta Vladimíra Putina. Tí im vytýkali, že blokujú schvaľovanie kľúčových zákonov, predkladaných vládou. Je však otázne, či nové rozloženie síl povedie k urýchleniu prijímania potrebnej reformnej legislatívy. Na prvý pohľad zožal Putin zdrvujúce víťazstvo. Pozorovatelia sa však pýtajú, či bolo múdre Zjuganovových komunistov pokoriť a rovnako varujú, že Kremľom podporovaná polarizácia politickej scény by mohla mať v konečnom dôsledku pre reformy negatívne dôsledky. Je iróniou, že Kremeľ mal kontrolu v Dume do istej miery už aj do včerajška. Komunisti síce často odďaľovali schvaľovanie Putinom predkladaných zákonov, ale nakoniec sa vždy ukázali ako „tvárni“ a Kremľu sa s ich pomocou zákony presadiť podarilo. Z tohto dôvodu Andrej Zacharov ,viceprezident Nadácie pre rozvoj parlamentarizmu v Rusku, pre našu rozhlasovú stanicu povedal, že zmeny v Dume prijímanie reformnej legislatívy neovplyvnia: AUDIO: „Nevidel by som to ako nejaký podstatný posun, pretože parlament s Putinom už dlho spolupracuje. Potom, ako si prezident zabezpečil väčšinu hlasov, nehrozil mu od Dumy najmenší problém. Všetky jeho navrhnuté zákony prijala, dokonca aj tie najproblematickejšie – pracovný a o pôde – boli nakoniec prijaté“. To, že parlament zatiaľ neschválil legislatívu v takých kľúčových sektoroch, akým je napríklad bankovníctvo, pripisuje Zacharov skôr na vrub vláde ako komunistom: AUDIO: „Komunisti v parlamente v žiadnom prípade nekládli reformám prekážky. Myslím si, že výkonná moc si sama musí položiť otázku, ktoré reformy chce presadiť a ako rýchlo.“ Zacharov hodnotí odstavenie komunistov z vplyvných pozícií za taktickú chybu, ktorá sa môže vrátiť ako bumerang – z „poslušných“ partnerov sa môžu stať tvrdí rivali, čo už Zjuganov aj signalizoval. V takomto postavení bude pre nich ľahšie získať hlasy nespokojných voličov a môžu sa stať vplyvnou politickou silou, s ktorou bude treba v nastávajúcom parlamente rozhodne počítať: AUDIO: „Prečo potrebuje naša spoločnosť posilňovať úlohu komunistov? To vôbec nie je potrebné. V súčasnosti je to veľmi pružná strana, ochotná súhlasiť s kompromismi o ktorých sa Marxovi, Engelsovi a Leninovi nikdy nesnívalo. Osobitne ľahko sa dá nimi manipulovať a sú veľmi prispôsobiví. Prečo ich potom radikalizovať? Myslím si, že to je politická chyba“. Pozorovatelia politického diania v Rusku vidia za zmenami predovšetkým posilňovanie vplyvu Kremľa. Stephan De Spiegelaire z analytického inštitútu RAND Europe vidí celkom jasný model Putinovho upevňovania moci: AUDIO: „Pre mňa je to opäť potvrdenie trendu, ktorý vidíme už dlhší čas – trendu od pluralizmu k oveľa jednopolárnejšiemu politickému systému. Vidíme to teraz v Dume, k tomu istému došlo v Rade federácie, došlo k tomu na regionálnej úrovni, v prípade podnikateľských skupín, médií. Zatiaľčo za Jeľcina bol rast pluralizmu v ruskom politickom systéme, je zjavné, že teraz môžeme pozorovať odklon od tohto trendu. Kremeľ sa snaží o pozoruhodný stupeň uniformnosti politického systému“. Zmeny vo vedení Dumy by však mohli mať podľa De Spiegelaireho aj pozitívne aspekty. Tak napríklad strategicky významný výbor pre hospodársku politiku prejde od komunistov do rúk Zväzu pravicových síl, podporujúcich ekonomické reformy. Podobne ako Zacharov však aj De Spiegelaire varuje pred radikalizáciou komunistov v Rusku. Kremľu sa darí získavať čoraz väčšiu kontrolu nad veľkou časťou politického života. V decembri 2003 sa konajú parlamentné voľby. Frontálny útok na komunistov možno preto vnímať aj v tomto svetle. Iba nastávajúce mesiace ale ukážu, či je tento krok v konečnom dôsledku dobrý, alebo chybný pre ambície prezidenta Putina.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...