Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       11. apríl 2002 Ruský prezident Putin: Rozdeľ a panuj! Peter Gabaľ Ruský prezident Putin upevňuje svoju moc. Či dosť šikovne a natrvalo, ukážu až budúcoročné parlamentné voľby. Zatiaľ sa mu však darí. Pojem "zmluvná opozícia" je slovenskému publiku pomerne známy: v susednej Českej republike si menšinový kabinet sociálnych demokratov zaistil štyri roky pohodlného vládnutia tak, že takmer rovnako silnej strane Václava Klausa prepustil miesta na čele parlamentu a viacerých výborov, v štátom ovládanej časti hospodárskej sféry a na ďalších postoch. Vláde Miloša Zemana ani jej jednotlivým členom nielenže nikdy nehrozilo hlasovanie o dôvere, ale navyše si pri prijímaní zákonov mohla pohodlne vyberať spojencov z troch častí rozdelenej opozície. Jednu predstavovali pravicoví zmluvní partneri, druhú nezmluvné spojenectvo liberálov a kresťanských demokratov, a tretiu komunisti, ktorí mali k vládnym sociálnym demokratom vždy bližšie, než k opozičným pravicovým stranám. Bez písomnej zmluvy, no na tom istom princípe donedávna fungovalo i Rusko. Dve najvyššie miesta v poslaneckej snemovni – Štátnej dume – a vedenie desiatich prestížnych výborov mali v rukách komunisti, ktorí predstavovali mäkkú opozíciu voči stranám blízkym prezidentovi Putinovi. Podľa viacerých pozorovateľov mala najsilnejšia frakcia dolnej komory ruského parlamentu veľké možnosti pri ovplyvňovaní práce Dumy a mohla zdržiavať reformné zákony, no nerobila to. Akoby veľké osobné výhody vyplývajúce z funkcií nutkali komunistov spolupracovať s Kremľom a udržať si svoje pozície. No taktika nezabrala. Osem z desiatich šéfov výborov odvolali poslanci prezidentovi blízkych strán v spolupráci s pravicovými liberálmi, ďalší dvaja komunisti na svoje posty rezignovali a strana k tomu vyzvala i šéfa Štátnej dumy Gennadija Selezňova. Jemu sa však z prestížnej funkcie nechce. S poukazom na štátnickú zodpovednosť rozhodnutiu strany oponoval: AUDIO: "Hovoriť, že mám konať iba v záujme strany, to pri mojich povinnostiach nie je možné. Kto na mojom poste by necítil túto povinnosť? Pri dnešnej vyhrotenej situácii v Dume musím zabezpečiť demokratické prijímanie zákonov, či už ich podporuje pravica alebo ľavica, v súlade s platnými postupmi." Včera svoj postoj neobhájil a viac než tri štvrtiny členov ústredného výboru potvrdili výzvu, aby Selezňov odstúpil z funkcie šéfa Štátnej dumy. Zazneli aj hrozby vylúčením zo strany, ktorej šéf sa Kremľu začal vyhrážať prechodom do tvrdej opozície. Selezňov odolával ďalej: AUDIO: "Nemôžem byť spokojný s týmto riešením, pretože som sa snažil presvedčiť svojich súdruhov v pléne, aby zmenili svoje minulotýždňové rozhodnutie o uvoľnení predsedníckych postov v zostávajúcich dvoch výboroch a o výzve na moju rezignáciu. Moje stanovisko však neprijali a nástojili na tom, že strana rozhodla a rozhodnutie treba splniť." Za uplynulých 24 hodín sa však čosi zmenilo a Gennadij Selezňov dnes mohol s uspokojením oznámiť, že zostáva na čele poslaneckej snemovne. AUDIO: "Našiel sa kompromis, že sám sa rozhodnem o svojom ďalšom osude, tým viac, že predseda Štátnej dumy má veľkú zodpovednosť ako predstaviteľ štátu." Zabrali naozaj apely na štátnickú zodpovednosť? Je skutočne Selezňov nenahraditeľný na poste šéfa Štátnej dumy? Isté pochybnosti vyvolávajú minulotýždňové úvahy o tom, že tento umiernený, a voči Kremľu údajne až príliš servilný komunista by bol ochotný vzdať sa dobre plateného postu, keby sa stal šéfom poslaneckého klubu komunistov v Dume. Toto miesto, rovnako spojené s určitými osobnými výhodami, by mu však musel uvoľniť šéf strany Gennadij Zjuganov. Ten sa ale funkcie vzdať nehodlá dnes voči Selezňovovi prejavil nečakané veľké pochopenie: AUDIO: "Skvele rozumie pozícii strany. V každej situácii vyberá postoj, ktorý považuje v danej chvíli za najúčinnejší." Prezident Putin má teda pod kontrolou parlamentné výbory aj bez najsilnejšej strany. Špičkoví komunisti sa hádajú o štátom platené funkcie a s ich tvrdou opozíciou to zrejme nebude až také horúce. A nikde nie je napísané, že keď komunisti v tejto hre stratia tvár, nebude aj Selezňov po použití odhodený. Ruský prezident Vladimír Putin dobre vie, čo znamená panovnícka zásada "rozdeľ a panuj".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...