Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       22. apríl 2002 Putinove dva roky v Kremli: zmenila sa rola oligarchov? Gabriel Sedlák Rusko si pripomenulo druhé výročie od oficiálneho nástupu Vladimíra Putina do funkcie prezidenta. Pri príchode do Kremľa sľuboval oslobodiť Rusko od vplyvu tzv. oligarchov. Ako vyplýva z nasledujúceho príspevku odborníci sa rozchádzajú v názore, či sa Putinovi tento cieľ podarilo dosiahnuť. Pri spätnom pohľade do polovice deväťdesiatych rokov analytici konštatujú, že reálnu moc v tom čase nemali vládni činitelia, ale malá skupina vplyvných podnikateľov. Boli to oligarchovia, ktorí za Putinovho prechodcu Jeľcina získali kontrolu nad veľkou časťou privatizovaného priemyslu a ktorí si zároveň udržiavali významný vplyv v Kremli. Putin sa pri svojom nástupe zaviazal eliminovať politický a ekonomický vplyv týchto ľudí. Dnes, po dvoch rokoch, sa pozorovatelia rozchádzajú v hodnotení doterajšieho úsilia Putina v tejto oblasti. Takýto je názor Sergeja Markova, riaditeľa Inštitútu pre politické štúdie, ktorý má isté väzby na Kremeľ. AUDIO: „Oligarchovia dostali ultimátum. Museli akceptovať, že nimi nebudú navždy, ale že sa jednoducho stanú veľkými podnikateľmi a že ich vplyv na politický život v krajine sa musí skončiť. Väčšina z nich s tým súhlasila, s výnimkou Vladimíra Gusinského a Borisa Berezovského. Tí sa totiž cítia byť viac politikmi než podnikateľmi.“ Podľa Markova sa Putinovi v podstate podarilo ochrániť vládu pred vplyvom oligarchov. Ako dodal, títo ľudia dnes už nemajú možnosť dosadiť do vlády svojho človeka. Jedinou platformou, cez ktorú môžu ovplyvňovať oblasť ich záujmov, je Ruská únia priemyselníkov a podnikateľov. A tento ich hlas je podľa Markova oveľa slabší ako keď v minulosti presadzovali vlastné záujmy priamo v kabinete. Riaditeľ moskovského Strediska pre strategické výskumy Andrej Piontkovskij však pochybuje o tom, že by boli oligarchovia naozaj odstavení od moci. V ruskej ekonomike sú podľa neho dodnes výhodnejšie rôzne pokútne cestičky k moci než dobré ekonomické stratégie. Jedinou zmenou, ktorá podľa Piontkovského od začiatku Putinovho úradovania v Kremli nastala, je to, že dnes na rozdiel od minulosti už nechodia priemyselníci so svojimi podnetmi či sťažnosťami priamo za prezidentom, ale obracajú sa na jednotlivých ministrov alebo iných vládnych činiteľov. AUDIO: “Máme byrokratickejšiu štruktúru ako predtým. Oligarchovia sú teraz zastrešení úniou priemyselníkov a podnikateľov, ale je to zmena len naoko. Naďalej nám z krajiny miznú miliardy dolárov a sú to stále tí istí oligarchovia. Chýbajú investície do priemyslu, nemáme bankový systém ani burzu. To tiež jasne charakterizuje oligarchický systém.“ Vladimír Pribylovskij, šéf nezávislej informačnej a analytickej skupiny Panoráma, ide ešte ďalej, keď vyhlasuje. AUDIO: “Hlavnými oligarchami sú u nás prezident Putin, premiér Kasjanov a vedúci prezidentskej kancelárie Vološin, a to nie sú podnikatelia. A keď ľudia tvrdia, že oligarchovia by mali byť oddelení od politickej moci, to je ako keby ste žiadali oddeliť hokejistu od samotného hokeja. Preto nemôže byť oligarchický režim oddelený od oligarchov a preto sa to doteraz ani nestalo.“ O tom, ako je to dnes s politickým vplyvom oligarchov v Rusku, by mali podávať svedectvo predovšetkým slobodné médiá. A v tejto oblasti zanechal Putin za svoje dvojročné účinkovanie v Kremli nezmazateľnú stopu. Medzinárodný Výbor na ochranu novinárov zaradil vlani na jar ruského prezidenta na listinu desiatich najväčších nepriateľov slobody tlače na svete. Stalo sa tak po tom, čo štátom kontrolovaný plynárenský gigant Gazprom prevzal kontrolu nad súkromnou televíziou NTV a prepustil vedenie týždenníka Itogi. Hľadanie príčin nebolo ťažké: tŕňom v oku Kremľa bol kritický tón oboch médií. Situácia sa v tomto smere od minulého roka podľa expertov vôbec nezmenila. Ohrozeným druhom sa v Rusku stali nielen slobodné médiá, ale aj jednotliví novinári. Predovšetkým tí, ktorí sa vo svojich príspevkoch zaoberajú otázkami korupcie a organizovaného zločinu, tým ide často o život. Ruslan Gorevoj z nadácie Obrana glasnosti dokonca hovorí, že vražda je dnes extrémnou formou cenzúty. Smrť 37 ruských novinárov v uplynulých dvoch rokoch súvisela podľa Gorevého s výkonom ich povolania. A toto sú slová profesora žurnalistiky na moskovskej Štátnej univerzite Andreja Raskina. AUDIO: “Novinári sa dnes veľmi často obávajú, čo si o tom, čo napíšu, myslí Kremeľ. Či by ten ich článok mohol ovplyvniť ich kariéru v médiách, alebo či nemôžu prísť o prácu. A v Rusku je vždy možné nájsť mnoho dôvodov na to, aby niekokoho prepustili.“ Či už dnes vládnu v Rusku podnikatelia ako za Jeľcina, alebo je skutočná moc v rukách vlády, faktom je, že jej kontrola je možno v ešte väčšom ohrození ako v minulosti. Masha Lipmanová z denníka Washington Post nedávno napísala, že ruskej vláde trvalo dva roky, kým získala kontrolu na mediálnom trhu a že výsledkom tohto procesu je samocenzúra novinárov. Tým sa podľa nej dnešok výrazne líši od éry Borisa Jeľcina, kedy sa novinári tešili vysokému stupňu slobody. A jeden z dôvodov, prečo sa ruská verejnosť ľahostajne prizerá, keď ruská vláda krotí médiá, vidí Lipmanová v tom, že Rusi za slobodu tlače nebojovali. Tá, podobne ako iné slobody, im bola daná vládou, zhora.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...